Áno, do martinskej nemocnice, kde v polovici mája zistili, že novú nemocnicu nemá kto vystavať. Z deviatich uchádzačov sa nakoniec nikto do verejného obstarávania neprihlásil. A to preto, že samotné verejné obstarávanie je na Slovensku neuveriteľne prebyrokratizované a v pláne obnovy sú šibeničné termíny. V prípade meškania hrozí, že bude nutné vrátiť všetky peniaze. Kto by si to vzal na vlastné tričko? Preto sa viaceré nemocnice do plánu obnovy nehrnú.
Obe nemocnice by mali teraz dostať zhruba 350 miliónov eur iba na realizáciu hrubej stavby. Lenže to bol aj prípad nemocnice na Rázsochách, a nevyšlo to. Preto ani teraz si nemôžeme byť istí, či sa projekty podarí zrealizovať. Ako aj v prípadoch iných nemocníc, verejné obstarávanie a zmluvy so zhotoviteľom musia byť zrealizované do polovice roku 2024 a stavba dokončená o dva roky neskôr.
Otázka je, prečo bývalá vláda nedokázala vyrokovať s Európskou komisiou lepšie podmienky a dôkladne nevysvetlila slovenské reálie. To nie iba Hegerova chyba, ktorý plán označoval za svoje dieťa, ani exministra Lengvarského, ale aj Lívie Vašákovej, ktorá povýšila na vicepremiérku.
V programovom vyhlásení nová vláda aspoň sľubuje, že ešte do volieb zreformuje verejné obstarávanie. Tak uvidíme, či sľub dodrží.
Pustili by sme sa vôbec niekedy do rekonštrukcie schátraných nemocníc, keby neprišli z ničoho nič peniaze z „covidového“ plánu obnovy? Aj preto by súčasná vláda nemala dať Rázsochy bokom, mala by nájsť nové finančné zdroje a rokovať so všetkými relevantnými politickými stranami, aby po voľbách znovu nenastal obrat o 180 stupňov a aby hlavné mesto nezostalo bez špičkovej nemocnice ďalších desať rokov.