Už úvod diskusie naznačil, že o PVV ide až v druhom rade. Debata sa zvrtla na personálnu politiku vlády, na to, že nám „hrozí návrat totality“, kritika sa vzniesla aj voči Ódorovej úradníckej vláde, ktorá vraj neprináša riešenia konkrétnych problémov, atď.
Poslanci bývalej vládnej koalície, akoby zabudli, že za uplynulé tri roky mali dostatok možnosti predviesť, čo dokážu. Ich výkon bol však viac ako rozpačitý. V ničom nezaostali ani „opoziční“ poslanci, ktorí rozhodovali o osude krajiny viac ako dekádu. Keď teraz žiadajú viac konkrétnych a detailnejších opatrení, bolo by namieste sa ich spýtať: aké konkrétne opatrenia ste prijali na to, aby sme mali vyrovnaný rozpočet v rokoch, keď bol ekonomický boom a mnohé krajiny vykazovali prebytky?
Nuž, žiadne, kupovali ste si voličov a teraz je krajina enormne zadlžená. Už len to, že Ódorova úradnícka vláda v PVV upozorňuje, že „peniaze nerastú na stromoch“ a chce pripraviť strednodobý plán na ozdravenie verejných financií, je chvályhodný čin. Kto z celej politickej triedy tu vôbec uvažuje dlhšie ako v horizonte jedného volebného obdobia? Komu z politikov reálne záleží na tom, v akom stave odovzdáme krajinu nasledujúcim generáciám? Koho trápi niečo také ako odliv mozgov?
A v otázkach by sa dalo pokračovať: Ktorý z politikov navrhol nejaký plán pomoci najzraniteľnejším skupinám? Pretože o tejto téme sa už dlho hovorí, lenže tí najnúdznejší takmer žiadne opatrenia na vlastnej koži nepocítili.
Poslanci asi zabudli, že táto vláda vznikla ako núdzové riešenie, keďže situácia už bola neúnosná. Jej úlohou je len v pokoji priviesť Slovensko k voľbám.
Nehovoriac o témach, ako je prechod k zelenej ekonomike, ktorý môže byť príležitosťou, ako posunúť Slovensko do 21. storočia. Namiesto toho tu unisono zaznieva falošný plač, že „zlý Brusel“ nás chce pripraviť o autá so spaľovacími motormi. Takmer celá naša politická trieda je taká spiatočnícka, že skutočne ešte aj títo úradnícki technokrati sa oproti ním musia javiť ako neskutoční progresívci.
Slovenským rodoľubom však zjavne nedochádza, že ak by sme neboli dotlačení zvonka, aby sme prijali niektoré pravidlá a opatrenia, tak by sme si tu dodnes hoveli vo svojom zápecníctve a krajina by pripomínala dom Ťapákovcov.
Poslanci asi zabudli, že táto vláda vznikla ako núdzové riešenie, keďže situácia už bola neúnosná a Hegerov kabinet jednoducho nebol schopný krajinu spravovať, pretože bol v totálnom rozklade.
Mať očakávania, že príde nejaký zázračný úradník, ktorý za pár mesiacov urobí vo všetkom poriadok, je naivné. Táto vláda má iba v pokoji priviesť Slovensko k voľbám. Všetko, čo urobí navyše, bude plus.
Upratať tento Augiášov chliev bude už úlohou novej vlády, ktorá vzíde z predčasných volieb.