Je pozitívnou správou, že vláda odborníkov zaradila medzi hlavné priority zastavovanie odlivu mozgov. I keď má oklieštené kompetencie a čas, je dôležité, že váhou svojej autority túto tému otvára v spoločenskom diskurze. Diskusia je prvým krokom k uvedomeniu si šírky problému a nachádzaniu riešení.
Problém je to teda riadny. Sčítanie z roku 2021 nám ukázalo, že až 412-tisíc ľudí pracuje v zahraničí. Dáta z minulého roka zas potvrdzujú, že 20 % Slovákov a Sloveniek študuje v zahraničí, 15 % plánuje ísť do zahraničia a až 28 % sa nad tým občas zamýšľa. V tomto kontexte nie je štúdium v zahraničí až taký problém, než zotrvanie v cudzine po jeho ukončení.
Najpopulárnejšie destinácie s lepšími životnými podmienkami sú krajiny EÚ, Veľká Británia a USA. Aj to svedčí o našej civilizačnej orientácii a o význame našich zahraničných partnerov. Pre záznam, v neraz ospevovanom Rusku žije zhruba 200 Slovákov a Sloveniek.
I keď sa problém mozgov môže vo svetle iných výziev zdať ako partikulárna a okrajová záležitosť, opak je pravdou. Je totiž viacfaktorový s rôznymi dimenziami, ktoré by sme mali brať vždy do úvahy pri riešení a diskusii o iných problémoch. Dobre to demonštrujú dôvody odchodu. Medzi ne patrí najmä nižšia životná úroveň, stav nášho školstva, ale aj politická situácia, nepotizmus, korupcia, klientelizmus a ďalšie prekážky v rozvoji kariéry.
Dôvody odchodu nám jednoducho ukazujú, prečo sa (nielen mladí) občania nechcú na Slovensku „hrať”. A to veľa vypovedá o stave našej spoločnosti ako takej. Ak máme pocit, že hra menom život je na Slovensku nedôstojná či neférová, nemôžeme sa príliš čudovať, ak na ňu nejeden z nás rezignuje. Problém by sme však nemali vnímať ako výzvu na rezignáciu, ale na pozitívnu akciu.
Bez inteligentných a vzdelaných talentov Slovensko nemá šancu (efektívne) čeliť výzvam 21. storočia. Diskutujme o riešeniach a nerobme situáciou ešte horšou, než je dnes. Aby sme si nemuseli na konci hovoriť – „posledný nech zhasne”.
V autenticky prodemokratickom tábore, ktorý si cení výdobytky modernej spoločnosti, garanciu ľudských práv a princípy právneho štátu dnes prevláda značná skepsa. A niekedy až prehnane pesimistická porazenecká nálada. Aj vo svetle rizika návratu k unesenému štátu, zneužívaniu moci a autoritárskym praktikám po voľbách čoraz viac ľudí zvažuje odchod zo Slovenska. Je smutné, že smerujeme k podpíleniu si konára pod sebou.
Komplexný problém si vyžaduje komplexné riešenia. Tie sú však aj v našich rukách. Dobrým začiatkom by bolo napríklad neumožniť demagógom, populistom a skorumpovaným politickým „elitám” návrat k moci.
Bez inteligentných a vzdelaných talentov Slovensko nemá šancu (efektívne) čeliť výzvam 21. storočia. Budúcnosť patrí inováciám a technológiám. Pre našu krajinu bude preto kľúčové ako, a či vôbec zvládneme prechod z východoeurópskej montovne (áut) na tatranského tigra inovácií. Túto úlohu však bez talentov nezvládneme. Diskutujme o riešeniach a nerobme situáciou ešte horšou, než je dnes. Aby sme si nemuseli na konci hovoriť – „posledný nech zhasne”.