Chýba 200-tisíc bytov. Úrokové sadzby hypoték sa šplhajú k piatim percentám a mladí ľudia sa už nechcú zadlžovať na celý život ako predošlé generácie po roku 1989. A navyše developeri, keď vidia, že dopyt po novostavbách pri vysokých sadzbách klesá, neplánujú znižovať už aj tak neúnosne vysoké ceny bytov, ale radšej obmedzia výstavbu. Nuž, pri takejto politike sa nájomné bývanie stáva pre mnohých jedinou alternatívou.
O štátne nájomné byty sa ku koncu mája uchádzalo takmer 18-tisíc ľudí, z toho necelú polovicu tvorili mladí do 35 rokov. Ani rozloženie neprekvapuje: štvrtina z Bratislavy, štvrtina zo západného Slovenska, druhá polovica pripadá na ostatok Slovenska. Len bytov niet.
Hoci vláda už pred polrokom podpísala zmluvu na 9 000 bytov s poisťovňou Kooperativa a rakúskou spoločnosťou WBG, chýba povestná pečiatka od Európskej komisie. Našťastie sa nebude musieť čakať na samotnú výstavbu, ktorá bude trvať najmenej dva roky, spomínané spoločnosti plánujú odkúpiť vo veľkom už postavené byty a transformovať ich na nájomné.
Najmä v Bratislave, ako aj na západnom Slovensku potrebujeme nájomné byty ako soľ. Pracovník vo verejnom sektore (štátna správa, zdravotníctvo, školstvo, veda) nemá zo svojho platu inak šancu zaobstarať si strechu nad hlavou.
No nespoliehajme sa iba na jednu formu. Enormný deficit bytov nepokryjú iba štátne nájomné, treba postaviť aj súkromné nájomné byty či byty do osobného vlastníctva. Bez nových väčších projektov (menších „sídlisk“) v krajských mestách, kde je dopyt najväčší, sa to nepodarí. Preto musia podať pomocnú ruku aj mestá a nastaviť územné plány, či ponúknuť pozemky.
Výstavba štátnych nájomných bytov vytvára okrem iného tiež tlak na developerov, ktorí špekulujú s výstavbou nových bytov podľa rastu cien a tučných ziskov. Za posledných tridsať rokov už toho bolo dosť.