Pri rôznych témach verejného diskurzu sa z rôznych strán ozývajú argumenty typu: „A to nemáme väčšie problémy, ktoré by sme mali riešiť?” Často ide o pseudoargument, ktorým sa diskreditujú diskusie o ľudskoprávnych témach. Dnes to však neplatí – husársky kúsok našich poslancov nám opäť ukázal, kam až siaha dno ľudskej invencie. Niekedy aj motyka vystrelí a v parlamente „naškrabkajú“ naň ústavnú väčšinu.
Čo je teda nové? V Ústave SR, ktorá je základným pilierom nášho právneho štátu sa zrazu objaví zopár vetičiek o tom, že každý má právo vykonať platbu v hotovosti, pričom „prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov”. Inými slovami, v najdôležitejšom dokumente budeme mať napísané, že máme právo na platbu v hotovosti okrem prípadov, keď ho nemáme. Podmienky sa (možno) niekedy v budúcnosti upravia zákonom.
Niekedy sa až rozum zastavuje nad tým, čo sú poslanci schopní zakotviť do ústavy. Nejeden z nich kritizuje časté zásahy do ústavy zo strany svojich politických oponentov. Keď však ide podľa ich erudovaného názoru o „mimoriadne závažnú tému” (z dôvodovej správy), tak kritika ide bokom.
Je až fascinujúce, že táto pseudotéma vyústila do zmeny ústavy. Jej podstata sa totiž opierala aj o rôzne konšpiračné teórie o tajných plánoch na zrušenie hotovosti. Tlak na prijatie mohol prameniť aj zo snahy uľahčiť korupčné správanie. Na tom však v konečnom dôsledku už nezáleží.
Podstatné a tristné je to, že poslanci týmto vyslali signál spoločnosti, že nedôvera voči štátu či EÚ je na mieste. Že nezáleží na tom, či sú výhrady oprávnené a založené na skutočných a relevantných hrozbách. Zakotvením práva na hotovosť sa zlegitimizovali konšpirácie typu „nie je to pravda, ale mohla by byť” priamo v ústave. Aj to vypovedá o stave našej spoločnosti.