Po tom, čo na konci roka po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera netrvala na štandardnom, čo najrýchlejšom konaní predčasných volieb a podpísala sa tak na rastúcom chaose a marazme v krajine, teraz jedenásť mesiacov pred prezidentskými voľbami 2024 ide úplne zbytočne oznamovať, či bude, alebo nebude znovu kandidovať.
Ak chce prezidentka v pondelok oznámiť, že bude opäť kandidovať, tak sa to dá ešte s výhradami pochopiť. Vyšle stabilizačný signál do neistej situácie pri zostavovaní vlády po voľbách. No i v tomto prípade je to predčasné a zbytočné.
Čítajte viac Čakanie na Čaputovú. Opäť ožíva teória o šéfke NATO aj Korčokovi: Čo na to bývalý šéf diplomacie?
Aj preto sa stále objavujú zaručené správy, že Čaputová oznámi pravý opak. Na začiatku ostrej predvolebnej straníckej kampane, v rozpoltenej krajine, kde ľuďmi lomcuje nespokojnosť až hnev, v nadmieru fragmentizovanej scéne politických strán, s otvoreným koncom v septembrových voľbách, kde zostavovanie vlády bude nadmieru ťažké – vopred môžeme povedať, že polovica spoločnosti nebude spokojná – hlava štátu by vniesla do spoločnosti neistotu a priliala olej do ohňa. To nie je múdre ani štátnické. Ako ju budú nadmieru sebavedomí stranícki lídri rešpektovať pri zostavovaní vlády? A aký bude prezidentkin záujem vyvažovať rôzne prúdy v spoločnosti, aby došlo po voľbách k akej-takej stabilizácii?
Je na Zuzane Čaputovej, akú cestu si zvolí. Či tú ľahšiu a ešte viac zneistí krehkú atmosféru v spoločnosti, alebo pôjde do boja, ktorý už nebude prechádzka ružovou záhradou ako vo februári 2019.
Navyše prípadne rozhodnutie nekandidovať otvára širokú škálu špekulácií o možných nástupcoch. Opäť zbytočná téma pred parlamentnými voľbami. Namiesto akútnych riešení vecných tém v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti budú stranícki lídri vyvolávaním emócií o podpore toho či onoho prezidentského kandidáta chcieť získať lacné politické body.
Je pravdou, že dôvera prezidentky klesá, no napriek tomu je stále najobľúbenejšou političkou na Slovensku. Na klesajúcej podpore sa nepodpísalo iba vajatanie s vymenovaním úradníckej vlády, predlžovanie nepopulárnej a neúplnej vlády bez dôvery v Národnej rade, no najmä to, že sa dostala medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane vopred premyslené útoky zo strany Smeru o americkej a Sorosovej agentke(ako keby USA a Soros boli arcidiabli). Na druhej strane si svojou oprávnenou kritikou „atómoviek“ pohnevala Igora Matoviča, ktorý neznáša opačný názor, každú kritiku berie osobne a dostáva ho do zúrivých reakcií. Útoky zľava i sprava, pod taktovkou Fica, Matoviča a Blahu, nemohlo nechať jej dobré meno nepoškvrnené.
V takejto atmosfére úvahy o ďalšom vystavení sa tlaku a prúdu osobných urážok a invektív v nasledujúcich piatich rokoch sú na mieste. Prezidentka si je tiež vedomá, že okrem Ivana Gašparoviča, ktorý sa stal prezidentom šťastnou zhodou okolností, nikto ďalší v obhajobe neuspel a pohorel – Michal Kováč, Rudolf Schuster i vlastne Andrej Kiska svojou kandidatúrou na premiéra.
To neznamená, že Čaputová nemá v máji 2024 šancu na obhajobu. Aj voči stále častejším skloňovaným Jánovi Kubišovi a Petrovi Weissovi má. Spoločnú fotku s ním a Ivanom Korčokom z Havlovho bytu v Prahe už podprahovo publikoval Robert Mistrík, ktorý rovnako ako exminister zahraničia iba čaká na Čaputovej verdikt.
Je na Zuzane Čaputovej, akú cestu si zvolí. Či tú ľahšiu a ešte viac zneistí krehkú atmosféru v spoločnosti, alebo pôjde do boja, ktorý už nebude prechádzka ružovou záhradou ako vo februári 2019. Určite nie je politickou i štátnickou múdrosťou, že sa rozhoduje jedenásť mesiacov pred voľbami a v predvolebnej kampani do Národnej rady.