A keďže prezidentka sa tešila vysokej dôvere a mala aj silnú mediálnu podporu, existoval predpoklad, že svoj post obháji. Pre politické strany preto nemalo príliš veľký zmysel míňať energiu na výber vlastného kandidáta, keďže teraz sú pre ne kľúčové parlamentné voľby.
Od utorka sa však touto otázkou budú musieť chtiac-nechtiac zaoberať. Asi najviac muselo Čaputovej rozhodnutie potešiť osadenstvo v centrále Smeru. Pre starého politického harcovníka, akým je Robert Fico, je takýto krok asi niečo nepochopiteľné (hoci svojou nenávistnou rétorikou k tomu rozhodujúcou mierou prispel). On, ktorý v roku 2018 prežil svoju „politickú smrť“ a až Matovič ho „vzkriesil“, sa musel veľmi čudovať, že niekto na Slovensku sa vzdal moci dobrovoľne. Čaputovej odstúpenie mu otvára nové možnosti. Niežeby on sám mal kandidovať, na to je až príliš polarizujúcou osobnosťou, no šanca, že sa mu do tretice podarí presadiť svojho kandidáta, sa značne zvýšila.
Tak ako sa v susednom Česku prejavila „únava“ z ľavicového Miloša Zemana, ktorý na Pražskom hrade strávil dve volebné obdobia a voľby jasne vyhral Petr Pavel, u nás to môže byť naopak. Po dvoch pravicovo-liberálne orientovaných kandidátoch má teraz teoreticky šancu uspieť ľavičiar. Samozrejme, pôjde o to, akú osobu Smer, resp. Hlas vyberú, resp. či v tejto otázke budú ťahať za jeden povraz.
V neposlednom rade bude mnohé závisieť aj od toho, ako dopadnú jesenné parlamentné voľby a aká vláda vznikne. Hoci tipovacie spoločnosti nasadili vysoký kurz na Ivana Korčoka, všetko zostáva otvorené.