Heger sa preslávil aj tým, ako tvrdošijne lipol na stoličke premiéra po vyslovení nedôvery vláde v Národnej rade. Ani zjavná neobľúbenosť dočasne poverenej vlády, odchody ministrov, ani množiace sa škandály ho nedohnali k triezvemu rozhodnutiu zloženia funkcie. Až megaškandál pridelenia dotácie rodinnej firme ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana a hrozby prezidentky ho dohnali k odstúpeniu. No až potom, ako sa ešte dokázal strápniť „príhovormi k národu“ v RTVS.
Napriek tomu si stále myslel, že je obľúbený a voliči budú lační po jeho novej strane Demokrati. Podľa posledných prieskumov majú iba polovičný výtlak ako Hegerova materská strana OĽaNO. Trvalé preferencie pod päť percent, vyháňajúce Demokratov z NR SR, konečne presvedčili Hegera, že si prestal klamať sám sebe. Nie je žiadnym lídrom.
Líderkou sa stala Andrea Letanovská. Je to však lepšia voľba? Lekárka Letanovská sa ešte ako poslankyňa-náhradníčka Kiskovej strany Za ľudí zviditeľnila v covidovej dobe. Odvtedy nič. Nevyjadrovala sa k žiadnym témam. Racionálne dôvody na jej nomináciu hľadáme márne. Exminister obrany a bývalá pravá ruka Igora Matoviča Jaroslav Naď pre Pravdu povedal, že za ňou stojí skvelý príbeh, lepší ako za Kiskom. Nuž životný príbeh má stačiť na to, aby niekto dokázal skvele spravovať krajinu a mal jasno, ako chce krajinu posunúť ďalej?
A ako zatiaľ nevýrazná Letanovská chce bojovať so Sulíkom, s Matovičom, so Šimečkom či s Pellegrinim, pretože práve ich stranám môžu Demokrati uchmatnúť voličov či odlákať váhajúcich. Sú to oveľa skúsenejší politickí harcovníci i rétori.
Politici i celebrity odstupujú či sťahujú sa do úzadia až po tom, čo stratia ich priazeň. Dovtedy sa oplatí bojovať aj obhajovať podvody.
To je aj Boris Kollár. Aj preto neodstúpil z postu predsedu Národnej rady. Pritom po tom, čo sa priznal, že v minulosti fyzicky napadol expartnerku, by to bolo logické gesto, ako je zvykom v štandardných demokraciách. Pre zvýšenie politickej kultúry. Kollár ponúka vlastnú verziu a je ochotný sa dať odvolať poslancami. Vie, že bojuje o voličov a tí nielenže mu môžu odpustiť, no môže sa pre nich stať martýrom.
Pretože nech už sa udialo čokoľvek, vyťahovať po vyše desiatich rokoch túto nechutnú historku na svetlo sveta je príliš podozrivé. Navyše po tom, čo ešte donedávna mal Kollár s Barborou Richterovou veľmi blízky vzťah a porodila mu druhého syna. Až príliš to zaváňa premyslenou volebnou diskreditáciou.
Podobný prípad sa už roku 2003 v USA, nie na Floride, ale v Kalifornii, stal. Hokejový reprezentant Žigmund Pálffy fyzicky napadol priateľku, známu fitnesku, ktorá na rozdiel od Richterovej zavolala políciu. Hokejová hviezda bola zadržaná a neskôr prepustená na kauciu. Pálffy naďalej reprezentoval Slovensko, dokonca aj na olympiáde.
Hegerov i Kollárov, ako aj ten Pálffyho prípad naznačujú, že na Slovensku je najdôležitejšie, ako zareagujú fanúšikovia – voliči. Politici i celebrity odstupujú či sťahujú sa do úzadia až po tom, čo stratia ich priazeň. Dovtedy sa oplatí bojovať aj obhajovať podvody. Morálne gestá a hanba sa totiž v našej spoločnosti prosto „nenosia“.