Sobotňajšia rebélia polovojenskej jednotky Vagner bola ukážkovou čiernou labuťou. Dejový zvrat, bleskový postup, podpora civilného obyvateľstva a Lukašenko – mierotvorca – vytvorili z víkendu fascinujúcu epizódu tragikomického trileru. Dostávame sa do ďalšieho dejstva.
Okolnosti a podmienky zakopania vojnovej sekery nevieme. Premenných a neznámych je príliš na kredibilné odhady o pozadí dohody. Jedno je však isté – išlo o barter medzi dvomi gangstermi. V jeden deň boli vagnerovci vlastizradcami, teroristami a dnes statočnými bojovníkmi. Prigožin (zatiaľ) žije a jeho kumpáni majú možnosť podpísať kontrakt s ruským ministerstvom obrany. Celý „deal” padol mimo oficiálnych štátnych inštitúcií, medzi diktátorom a Frankensteinom, ktorého sám stvoril.
Putin však nič nemá vyhraté. Práve naopak – stabilita jeho totality dostala tvrdú ranu. V budúcnosti azda zistíme, že dnešné udalosti boli začiatkom jeho konca. Putinov režim je domčekom z karát, stojacim na základoch vojenskej nepremožiteľnosti a vnútornej stability. Z prvého pilieru spravil fikciu ukrajinský odpor, z druhého Prigožin. Ak si môžu desaťtisíce vagabundov bez odporu brázdiť Ruskom, vraždiť vlastných, vyjsť z toho nakoniec ešte aj s uznaním, tak to je pozvánka na repete. Rusi sa ešte aj tvária, akoby sa nič nestalo.
Putin žne len to, čo sám zasial. Státisíce premárnených životov, uvrhnutie krajiny do medzinárodnej izolácie a spoliehanie sa na hrdlorezov s neonacistickými koreňmi bežným občanom a krajine nijako nepomáha. Nespokojnosť je namieste a oprávnená. Zbytočné predlžovanie konfliktu tak bude plodiť len väčšiu nestabilitu. Je najvyšší čas, aby Putin vrátil „hračku”, ktorú ukradol a zničil. Predtým, než sa začne starať o osud menších susedov a šikanovať ich, by si mal najskôr upratať u seba doma. Nikto predsa nechce, aby sa rôzne kmene začali naťahovať o jadrové hračky.