Rozumieme mu, obvinenia sú vážne a presvedčivé. Musí spoločnosti vnútiť iný príbeh. Veď na veľkolepom osobnom príbehu založil svoju volebnú kampaň. A uspel. Prekvapivo porazil vtedajšieho premiéra Roberta Fica. A teraz chce svoje prečiny a machinácie hodiť na neho, exministra vnútra Roberta Kaliňáka či bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Jednoducho na mafiu, ako sa stalo na Slovensku módou. A on, Andrej Kiska, sa mafii odmietol podriadiť. Je hrdina, a preto stojí pred súdom. Je vlastne martýr.
Boj proti mafii a mučeníctvo na Slovensku vždy zabrali, veď o čom inom je národná povesť o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Vlastne rovnako ako Kiska to hrá každý politik na Slovensku od roku 1989, počínajúc Vladimírom Mečiarom či ním „podvedenými“ spolupútnikmi z VPN a HZDS.
To neznamená, že Ficova družina nemala pri zviditeľnení Kiskových premyslených daňovo-účtovných hier prsty. Ako vieme, napriek porážke sa Fico nakoniec s Kiskom po inaugurácii zbratal. Až naraz z ničoho nič sa začal spolu s Kaliňákom do prezidenta obúvať (lety do Popradu apod.). Exprezident tvrdí, že keby Fica vymenoval za ústavného sudcu, nič by sa nestalo. Možno, no to Kisku vôbec neospravedlňuje.
Boj proti mafii a mučeníctvo na Slovensku vždy zabrali, veď o čom inom je národná povesť o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi. Vlastne rovnako ako Kiska to hrá každý politik na Slovensku od roku 1989.
Podstatné je to, čo robil, nie či to vyšlo na svetlo sveta. A dnes vieme, že u Kisku nešlo iba o tieto špekulácie, ale aj o pokútne kšefty s pozemkami. O nich sme sa dozvedeli až pred poslednými parlamentnými voľbami 2020 a nakoniec to bola posledná kvapka, ktorá poslala Kisku do politického dôchodku.
Kiska skrátka nebol žiadny anjel, ako sa naivnej verejnosti snažil nahovoriť pred prezidentskými voľbami. Jeho príbeh bol oveľa kľukatejší a menej hrdinský. Lenže Kiska nemal žiadne politické ciele, skúsenosti a vízie. Tak túto medzeru musel niečím zaplniť. Najlepšie to dokazuje kniha jeho bývalého poradcu Rada Baťa Hrobári slovenskej politiky. Píše v nej, ako funkcia prezidenta Kisku nudila a ako zbožne čakal na koniec pracovného týždňa, aby z Bratislavy mohol čo najskôr „uletieť“ do Popradu. Nechcelo sa mu doučiť ani biednejšiu angličtinu. Aspoň preto, aby nerobil Slovensku hanbu.
Kiska si myslel, že minulosť ho nikdy nedobehne. V tomto procese nejde iba o vratky DPH, nadmerný odpočet, účtovnú chybu, ktorú si priznal. Kiska so svojimi spoločníkmi to hral od počiatku na hrane zákona, vedome. Aj to by sa ešte možno dalo s prižmúrenými očami akceptovať. Lenže dôležitá je podstata veci. Cez náklady na prezidentskú kampaň si chcel súkromne propagovať – len tak bokom – svoje meno, čo chcel „speňažiť“, ak by neuspel. A to je neakceptovateľné. Hanba nehodná kandidáta na hlavu štátu.
Či Kiska skutočne porušil zákon a dopustil sa daňového podvodu, sa tak ľahko nedozvieme. Súd aj s odvolaniami sa bude ťahať. Čo dnes ale vieme, je, že Kiska sklamal. Mal by si to čestne priznať, jedine tak čiastočne očistí svoje pošramotené meno, nie súdom.