Matovič oznámil, že do volieb pôjde pravdepodobne v trojkoalícii so stranami Za ľudí a Kresťanskou úniou. V tom prípade by OĽaNO muselo prekročiť sedempercentnú hranicu. No v posledných prieskumoch osciluje práve okolo tejto hranice. Pokojne sa môže stať, že ju neprelezie.
Prepad zhruba dvesto tisíc hlasov spolu s ďalšou stovkou, ktoré pridajú menšie pravicové strany, by bol darom z nebies pre Roberta Fica. O 150 kresiel v NR SR by sa tak podelilo menej strán. To by dávalo Smeru veľkú šancu zostaviť vládu. Sám Fico určite musí neveriacky krútiť hlavou.
A to mu nahrávajú aj ostatné pravicové strany. Nič nenasvedčuje tomu, že Hegerovi Demokrati prelezú päťpercentnú hranicu. Expremiér sa stal totiž hromozvodom všetkých pohrôm minulej koalície. Ostatní členovia koalície si navykli hádzať všetku vinu na neho. Pritom nebyť Hegera vzájomné hádky Matoviča a Sulíka by vládu „roztrhali“ oveľa skôr, ako sa to nakoniec stalo.
Lenže Heger nevycítil, že premiérom je iba z milosti týchto dvoch hašterivých predsedov, a nie preto, že na to má, že si to sám vybojoval. Keď títo dvaja kohúti z arény odišli, vytratilo sa aj kúzlo „mediátora Eda“.
Prišla aj očakávaná volebná „atómovka“: Matovič ponúkol Demokratom vstup na kandidátku OĽaNO. Určite má svoj zmysel. Lenže prijatým tejto možno na prvý pohľad racionálnej ponuky by Demokrati, najmä odídenci z OĽaNO, stratili všetku česť a Matovič by ich mal v hrsti. A to dobre vedia.
Ak sa ešte nedávno hovorilo, či vôbec niekto pôjde do koalície so Smerom, neskôr či by Fico mohol zostaviť vládu, s blížiacimi sa voľbami sa musíme pýtať, koho si do vlády vyberie.
Ficovi podáva pomocnú ruku ešte jeden expremiér – Mikuláš Dzurinda. Ten sa v zime vrátil do politiky, aby spájal malé strany. Robí pravý opak. Iba im ukrajuje percentá a znižuje šance preliezť päťpercentnú hranicu. Dzurindovi Modrí sa pritom v prieskumoch pohybujú okolo jedného percenta. Veľkú šancu na úspech nemajú. Ich kandidátka je plná neznámych mien.
Na pomoc v hodine dvanástej prichádzajú Ivan Mikloš a Béla Bugár. A kampaňovať sa bude, ako inak, na „oprášených“ bicykloch. Spojenie s Mostom-Híd nezaberie. O maďarských voličov sa okrem ďalších dvoch maďarských strán budú uchádzať priamo aj iné strany, dokonca aj priamo v maďarčine (PS).
Pravicové strany môžu zabudnúť na predchádzajúce voľby, kedy sa im podarilo uchmatnúť tradičných voličov Smeru. Voličská základňa je opäť rozdelená na dva tábory. Ukrajovať si možno iba zo spoločného pravicového koláča. Floridská kauza Borisa Kollára je pre všetkých jeho konkurentov dar z nebies. Nedivme sa, že sa dostal pod guľometnú paľbu. Ak to Kollár neustojí, na „trhu“ budú desiatky tisíc „voľných“ voličov.
No zatiaľ čo sa pravicové strany medzi sebou hádajú a ich lídri vzájomne ponižujú, Smer kampaňuje na plné otáčky. Pomoc ľuďom pri hypotékach či brojenie proti veľkým ziskom bánk musí na voliča uťahaného z pandémie, zdražovania a neistoty zabrať. Únik Smeru, povedané cyklistickým jazykom, nezachytil ani Hlas. Stále je o krok pozadu.
Ak sa ešte nedávno hovorilo, či niekto pôjde do koalície so Smerom, neskôr či by Fico mohol zostaviť vládu, s blížiacimi sa voľbami sa musíme pýtať, koho si do vlády vyberie.