Akákoľvek koalícia musí prekonať sedempercentnú hranicu, no OĽaNO sa v posledných prieskumoch krúti práve okolo nej. Nič nemá isté. Matovič si však verí, stavia na svoj tradičný boj proti mafii. To, že vládol takmer tri roky a doviedol Slovensko na pokraj zúfalstva, jeho svedomie príliš nezožiera. On to vždy myslí úprimne, no kandidátku, lídra či aspoň prvú desiatku fanúšikom a potenciálnym voličom neprezradil.
Ostatné relevantné strany mali tú slušnosť, že predstavili aspoň hlavných kandidátov. Okrem Sme rodina, no Boris Kollár napísal, že stavajú na osvedčených a lojálnych straníkoch, takže nečakáme žiadne prekvapenia.
Lenže Matovičovi ako vždy ide o niečo iné: celú verejnosť chce napínať, šponovať zvedavosť, hrať sa s ľuďmi i fanúšikmi ako mačka s myšou a potom šokovať. Nuž, toho sme si počas jeho pôsobenia v politike a zvlášť v premiérskej a ministerskej funkcii užili až-až.
Praje mu aj šťastie: bývalí odídenci na čele s jeho ešte nedávnymi najvernejšími spolupútnikmi, Eduardom Hegerom a Jaroslavom Naďom, čoraz viac odhaľujú nedostatok elementárneho politického talentu. Bez Matoviča by to pravdepodobne nikdy nikam nedotiahli. Neobľúbený Heger sa síce vzdal prvého miesta na kandidátke Demokratov, no nahradila ho rovnako nevýrazná Andrea Letanovská.
Ešte sme len na začiatku kampane a Matovič si môže zapísať prvé víťazstvo. Akosi nám celá politická scéna „zmatovičieva“.
Lenže to bol iba začiatok politického amatérstva. Na treťom mieste je dlhoročná riaditeľka Plesu v opere Andrea Cocherová. Čo tým chce strana naznačiť? Prihlásiť sa k nejakým hodnotám? Pretože o Cocherovej názoroch nevedia ľudia absolútne nič. Na piatej pozícii je politická turistka Jana Žitňanská, ktorá stihla pôsobiť v KDH, Lipšicovej Nove či v Kiskovej strane Za ľudí. Siedme miesto obsadil tiež nie príliš populárny Juraj Šeliga.
Naopak, ako-tak úspešným exministrom – Jánovi Budajovi a Karlovi Hirmanovi – sa ušli miesta až v druhej desiatke. A bývalý minister poľnohospodárstva Ján Mičovský, ktorý popri jeho nástupcovi Vlčanovi vychádza celkom slušne, je až v druhej stovke. Rovnako tak bývalý saskár, uznávaný expert Jozef Mihál. Aspoň zaradenie bývalej dvojky sulíkovcov, dnes šéfky Jablka, na viditeľné 150. miesto je dobrý ťah.
Vynikať nebude sama, lebo Matovičov vynález napodobňujú takmer všetci. Na poslednom mieste je aj exkomunista Artur Bekmatov (Smer), bývalý spochybňovač nacistických zločinov Milan Mazurek (Republika), bývalý predseda KDH Alojz Hlina (SaS), ešte nedávna Matovičova pravá ruka György Gyimesi (Aliancia), dlhoročný saskár Martin Klus (Sme rodina), KDH a Hlas obsadili lukratívne miesto menovcami lídrov a aj Dzurindova „MM“ neobsadením stopäťdesiatky vyslala určitý signál. Čistý galimatiáš. No keď ide o moc…
Politika, ktorý obrátil Slovensko naruby a všetci súperi ho majú v zuboch, jeho rivali „poddansky“ nasledujú. Ešte sme len na začiatku kampane a Matovič si môže zapísať prvé víťazstvo. Akosi nám celá politická scéna „zmatovičieva“.