Aktuálne dáta Globálneho indexu mieru (GPI) 2023 nám odhaľujú nelichotivý trend. „Za posledných 15 rokov sa svet stal menej mierovým, priemerné skóre krajín sa zhoršilo o päť percent,” píšu autori správy. Dôvodom je najmä ruské ťaženie proti Ukrajine.
Prečo nám teda mier preteká pomedzi prsty? Odpoveď nájdeme v teórii politického prežitia. V skratke, politickí lídri sú v mene expanzie vlastnej moci ochotní pristúpiť ku krviprelievaniu a k potláčaniu ľudských práv. V totalitách a diktatúrach je však situácia omnoho horšia, pretože tí, ktorí vojnou trpia najviac, skutočnú moc nemajú.
Dilema diktátorov je jasná – na jednej strane rovnice moc a peniaze a na druhej ľudské životy, ktoré ich neohrozujú. Ak k tomu pridáme bezohľadnosť, narcizmus či pocit nadradenosti autokratov, konflikt je na svete.
Tento realistický a machiavelistický pohľad na svet nám paradoxne poskytuje jeden z hlavných argumentov v prospech demokracie. Milióny voličov, ktorí držia lídrov pri moci totiž (až na výnimky) nemožno podplatiť. Ich lojalita sa získava politikami. Preto je v demokraciách spravidla násobne vyššia životná úroveň, lepšie sociálne služby či menej vojen.
Okrem toho, že demokracie sú systémom mierového riešenia konfliktov, platí, že ak majú vojaci skutočný hlas vo voľbách, tak vlády minimalizujú riziko ich úmrtia. V totalitách vidíme, že hodnota pešiakovho života je blízka nule, života súceho často akurát do mlynčeka na mäso.
Udržateľný mier spočíva v demokratizácii spoločenstiev. To neznamená, že demokracie sú imúnne voči militantizmu či šovinizmu. Čísla aj v indexe však hovoria jasne – 70 % z 30 najmierovejších krajín sveta je súčasťou európskeho demokratického spoločenstva. Nezanevrime preto na slovenskú demokraciu. Napriek tomu, že problémov je požehnane, nie je na zahodenie. Alternatívou je totiž jedine nesloboda, živorenie, pach krvi a potu.