Smrť sedemnásťročného mladíka zo začiatku naznačovala, že krajinu po nedávnej vlne protestov proti dôchodkovej reforme zachvátia rovnaké masívne demonštrácie, ako boli protesty žltých viest. Ani policajná brutalita natočená na amatérske video okoloidúcej, ktorá poslúžila ako rozbuška, sa nakoniec nepreukázala v plnej miere.
Policajti zastavili žltý mercedes (s „módnymi“ poľskými značkami) po tom, čo vodič (bez vodičského preukazu) porušil predpisy. Mladík so severoafrickými koreňmi mužov zákona neposlúchol a po chvíli váhania dupol na plyn a ohrozil tým samotných policajtov. Padol výstrel, po ktorom zbytočne vyhasol mladý život. To sa nemalo stať. Lenže, čo nasledovalo po tom, takisto nie.
Hnev a pobúrenie najmä mladých ľudí (často aj štrnásť- a pätnásťročných) zväčša potomkov imigrantov, ktorí sa cítia vylúčení a bez perspektívy, by bol pochopiteľný, keby nezašiel za únosnú čiaru. Podpaľovanie tisícok áut, autobusov, budov – škôl, radníc, pôšt, policajných staníc, hádzanie svetlíc, ohne v centrách miest, vytĺkanie výkladov, lúpenie v obchodoch a supermarketoch, bezbrehé vykrádanie – to nemá nič spoločné s bojom za lepší život.
Francúzi (a nielen oni) si musia priznať, že migráciu nezvládajú tak, ako predstierajú. A tiež sa začína vypomstievať prílišná sloboda vo výchove.
Nepokoje zachvátili desiatky až stovky väčších a menších francúzskych miest a preniesli sa aj do belgického Bruselu, švajčiarskeho Lausanne, dokonca i Kanady. Vo viacerých mestách bol vyhlásený zákaz nočného vychádzania a zastavená MHD. Ohrozené neboli iba vozidlá, ale aj samotní šoféri.
K rabovaniu sa „priplietli“ rôzne živly, nielen potomkovia imigrantov, ktorí zistili, že si môžu ľahko zaobstarať poriadny lup. Ukázalo sa, že boli dobre pripravení: zápalné fľaše, sekery, kamene, pyrotechnika. Bola to náhoda?
Priemerný vek vandalov, aspoň tých, ktorých chytili (takmer 4 000) bol sedemnásť rokov (takmer 1 500 mladistvých). Nečudujme sa, že vôbec nechápu, že na autá, ktoré padli za obeť, si musia obyčajní Francúzi poctivo zarobiť. Za ich osud nie sú vinní ani majitelia zničených malých obchodov, kaderníctiev či kaviarní. „Majetky“ im nepadli z neba, schováva za nimi neraz odriekanie a sny.
Dopadlo to až tak ďaleko, že kriminálne živly v noci podpálili dom starostu mestečka na okraji Paríža. Ten bol v teréne, no v dome spala manželka s malými deťmi. Iba so šťastím vyviazli z najhoršieho. Tento barbarský čin vyvolal po celom Francúzsko vlnu občianskej, ľudskej solidarity. Po dlhom čase sa obyčajní Francúzi na niečom zhodli. Aj stará mama zastreleného Nahela odsúdila násilie a vyzvala k upokojeniu.
Aj preto neprekvapil nezvyčajný návrh prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý na začiatku zle odhadol situáciu. Chce pokutovať rodičov. Pretože tí majú nielen svoje detí udržať doma, no sú aj právne zodpovední za spôsobené škody.
Francúzi – a nielen oni – si musia priznať, že migráciu nezvládajú tak, ako predstierajú. A tiež sa začína vypomstievať prílišná sloboda vo výchove. Rodičom sa dospievajúce deti vymkli z rúk, sú „modelované“ sociálnymi sieťami. Strácajú tak rešpekt k rodičom, autoritám, štátu ako aj úctu k iným ľuďom. Nečudujme sa, že nemajú žiadne ciele a pozitívne vzory.
Aj sloboda má svoje medze. Inak sa nám spoločnosť rozloží.