Hoci Kyjev by bol najradšej, keby pozvánku dostal už teraz, po tom, čo americký prezident Joe Biden otvorene povedal, že nechce Ukrajine uľahčiť vstup do NATO, je zrejmé, že brány aliancie sa nášmu východnému susedovi tak skoro neotvoria.
No nielen Američania, ale aj Nemci sú zdržanliví. Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno vyhlásil, že na pozvánku Ukrajiny sa treba pozerať „triezvo“ a absolútnou prioritou by malo byť posilnenie bojaschopnosti ukrajinskej armády.
Opačný postoj zaujal francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý povedal, že Ukrajina by mala dostať „cestu k členstvu v NATO". Vzhľadom na jeho predchádzajúce vyjadrenia, že NATO je „mŕtve“, je to dosť prekvapujúci obrat. Tak či onak, členovia aliancie nechcú riskovať, aby dali Putinovi zámienku na eskaláciu konfliktu.
Na druhej strane, požiadavka Ukrajiny, ktorá s ruským agresorom bojuje už viac ako 500 dní, je pochopiteľná. Kedy inokedy, ak nie teraz, by mala získať bezpečnostné záruky NATO?
Ukrajinci na vlastnej koži pocítili, že sa nemôžu spoliehať na „papierové“ záruky vyrokované pri stole. Rusi napriek podpisu Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, ktoré garantovalo bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny, dohodu už dvakrát flagrantne porušili. Jedinou nádejou Kyjeva je uplatnenie kolektívnej bezpečnosti, ktorá vyplýva z článku 5.
Ukrajina sa raz stane členom NATO. No keďže nikto nevie, kedy sa skončí vojnový konflikt na východe krajiny, nemožno povedať, kedy sa tak stane. Zatiaľ sa Zelenskyj bude musieť uspokojiť s tým, že vo Vilniuse vznikne nová Rada NATO-Ukrajina.