Minister Šimko sa na sociálnej sieti logicky posťažoval, že nie veľmi rozumie pojmu „rozviazali sa ruky polícii“. Hoci to nebolo najšťastnejšie, pretože sa tým pôvodne myslelo nezasahovať do práce vyšetrovateľom (OČTK), čo sa nie vždy v minulosti dodržiavalo, prapodstata je správna.
Polícia nemôže byť „štát v štáte“, musí sa niekomu zodpovedať. A to politikom: ministrovi vnútra, ten vláde, tá parlamentu a poslanci občanom.
V Ústave SR je to hneď na začiatku jasne napísané: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Áno, polícia sa musí riadiť iba zákonmi, no tie sa dajú, ako všetci vieme, rôzne interpretovať. Kto má skladať účty občanom? Polícia ani jej prezident to nemusia, ale niekto áno. Ak nemá mať minister vnútra dosah na políciu, tak na čo je?
Keď Šimko kritizoval nedôslednosť polície v prípade vraždy Andrey v Dubnici, trochu prestrelil. Policajti urobili, čo mali, no mohli viac. Len to viac závisí od viacerých faktorov. Od atmosféry a vzťahov v polícii. Zlepšila sa za posledné tri roky, za prezidentovania Hamrana? Neodchádza príliš veľa policajtov?
No keď v bezpečnostných zložkách je systém nastavený tak, že po 25 rokoch na prahu päťdesiatky na vás čaká štedrý výsluhový dôchodok, o ktorom sa priemerne zarábajúcemu človeku ani nesníva, tak sa nečudujme. Možno by sme mali aj policajtov platiť viac za prácu, zdvihnúť im platy a odmeny, znížiť dôchodky, potom by možno boli aktívnejší a nemysleli od určitého času len na to, ako to bez ujmy a v tichosti „dokopať“ do „dôchodku“.