Hoci on sám hovoril, že všetko, čo chcel povedať, je v jeho v knihách, románoch i esejach, myšlienky postáv sa nerovnajú myšlienkam autora. Ako napísal: „Románopisec búra dom svojho života, aby z jeho tehál vystaval iný dom: dom svojho románu.“
Kamene nie sú nielen inak poskladané, no i pootočené. A nielen to: nikdy, keď sa pozrieme do minulosti, nevidíme „pravý obraz“, ako to bolo, vždy vlastnú malú i veľkú históriu vidíme z iného uhla, inak osvetlenú. Kundera nemal rád jednoznačnosť, delenie na biele a čierne, dobro a zlo; videnie, ktoré čoraz viac pohlcuje svet. Bol majstrom mnohoznačnosti a irónie.
Kundera zanevrel na novinárov. Príliš im totiž nezáležalo na tom, čo im povedal, zväčša si jeho slová prispôsobili k vlastnému obrazu, ktorý im zapadal do kontextu. Ak na Západe jeho súkromie rešpektovali, v jeho pôvodnej vlasti nie. V roku 2008 ho týždenník Respekt obvinil z udavačstva. Hoci na papieri figuruje jeho podpis i v správe jeho meno, skutočnosť bola oveľa zamotanejšia, jeho meno i podpis bola skôr zhoda okolností, náhoda (veľká téma jeho románov, videnia dejín).
Nikdy, keď sa pozrieme do minulosti, nevidíme „pravý obraz“, ako to bolo, vždy vlastnú malú i veľkú históriu vidíme z iného uhla, inak osvetlenú.
Sám autor tento čin nazval atentátom na spisovateľa. V tej dobe bol favoritom na získanie Nobelovej ceny za literatúru. Už druhýkrát. Nedostal ju. Prvýkrát preto, že z pražských disidentských kruhov sa proti nemu úspešne intrigovalo. Cenu nakoniec získal Jaroslav Seifert. Nečudujme sa, že sa do Česka po roku 1989 vrátiť nechcel.
A české občianstvo, ktoré mu vzali komunisti, mu navrátili až po 40 rokoch v roku 2019, po iniciatíve Slováka, premiéra Andreja Babiša. Človeku, ktorý pre propagáciu českej kultúry a mena Česka v zahraničí urobil toho jednoznačne najviac.
Preklady do slovenčiny až donedávna zakazoval. Nie z nelásky, ale z uvedomenia si blízkosti. Aj preto, aby v češtine nevydané romány Česi nečítali v slovenčine.
Kundera vrátil vo svete v roku 1984 do hry pojem strednej Európy. Jeho esej Unesený Západ alebo Tragédia strednej Európy nabrala po ruskej agresii na Ukrajine na aktuálnosti. Pretože to nie je iba o rozmanitosti a mnohoznačnosti nášho regiónu ako predznamenaní celého kontinentu, no položenie si zásadnej otázky, aké idey a hodnoty vytvárajú jedinečný duch Európy. A ako vieme, Putinove motívy neboli vôbec bezpečnostné a ekonomické, ako to pri vojnách zvyčajne býva, no čisto historické a kultúrne.
Kto bol teda Milan Kundera? Na túto otázku azda najlepšie odpovedajú názvy jeho slávnych románov: Žart, Smiešne lásky, Život je inde, Neznesiteľná ľahkosť bytia, Nesmrteľnosť, Sviatok bezvýznamnosti. Nie je nesmrteľnosť diela, románov či umenia, smiešna, neznesiteľná a bezvýznamná?