Napriek chýbajúcim dátam ľudia majú pocit, že medvede sú premnožené. Samozrejme, je to subjektívny pocit, ktorý však podporujú množiace sa útoky.
Prvým zlom nastal pred dvoma rokmi, keď medveď zabil 57-ročného muža v Liptovskej Lužnej. Keďže nič obdobné sa za posledných 100 rokov na území Slovenska nestalo, spustilo to okamžite diskusiu o možnej regulácii tejto šelmy.
Druhý a ešte zásadnejší zlom nastal, keď začiatkom júla televízie zverejnili zábery útlej ženy, ktorá emotívne opisovala, ako s vidlami bránila svojho syna pred útokom medveďa.
Aj keď raz budeme poznať konečné výsledky analýzy DNA, ktorú si ministerstvo životného prostredia objednalo u vedcov z Karlovej univerzity, a budeme vedieť, či sa populácia medveďa zväčšila alebo nie, už teraz je jasné, že akékoľvek dáta v tomto súboji symbolov prehrávajú.
Kým sa ľudia v podhorských oblastiach budú cítiť ohrození, tak ich podobné argumenty neuspokoja. Je totiž evidentné, že správanie medveďov sa výrazne zmenilo.
Ľudí nemusí zaujímať, že k tomu veľkou mierou prispelo aj nezodpovedné správanie sa poľovníkov, ktorí medvede prikrmujú, aby získali unikátne snímky z fotopascí. Nemusí ich zaujímať ani to, že v podhorských oblastiach, kde sa v minulosti pestovali zemiaky, sú teraz lány kukurice určenej pre bioplynky. To všetko doslova láka medvede a tie strácajú prirodzenú plachosť.
Riešenie týchto problémov je beh na dlhú trať. Ľudia sa však chcú cítiť bezpečne. Teraz hneď. Farmári nechcú ráno vstávať s obavou, že ich napadne šelma.
Hoci envirorezort si už pred časom uvedomil, že pre upokojenie verejnosti musí niečo urobiť, a preto zriadil zásahový tím pre medveďa hnedého, ľudia v Liptove, v Turci či v Podpoľaní sa pýtajú, či by štát nemal viac chrániť ľudské životy ako medvede.
Hoci envirorezort si už pred časom uvedomil, že pre upokojenie verejnosti musí niečo urobiť, a preto zriadil zásahový tím pre medveďa hnedého, ľudia v Liptove, v Turci či v Podpoľaní sa pýtajú, či by štát nemal viac chrániť ľudské životy ako medvede.
Legitímna je preto aj otázka prípadného odstrelu tejto šelmy. Pretože ak ešte pred pár rokmi sa u nás strieľalo 20 – 30 jedincov ročne (v r. 2010 dokonca až 46!) a negatívne to neovplyvnilo populáciu medveďa na Slovensku, znamená to, že neexistuje dôvod, aby sa v tejto praxi nepokračovalo. Ak bude politická vôľa, legislatívu možno zmeniť rýchlo.
Čo je podstatné, upokojilo by to verejnosť. A zobralo by to aj vietor z plachiet rôznym populistom, ktorí na tejto téme chcú získavať politické body.
A hoci polarizácia sa premietla aj do tejto oblasti – na jednej strane stoja tí, ktorí by najradšej všetky medvede postrieľali (a bol by svätý pokoj), na strane druhej zasa ochranári – treba mať na pamäti, že nič nie je iba čierne alebo biele!