Základná ekonomická poučka hovorí, že keď je niečoho veľa, cena tovaru klesá. Roľníci majú potom hlavu v smútku, lebo svoj tovar nevedia predať a nezarobia. Nezarobia však ani vtedy, keď je neúroda…
Minulý rok, keď rapídne zdraželi potraviny, nebol problém v tom, že by zrazu prudko klesla ich produkcia. Kdeže! Príčinou bola obava, že vinou ruskej blokády sa ukrajinská pšenica nedostane k svojim odberateľom a krajinám tretieho sveta by tak hrozil hladomor.
Minulý rok sa Ukrajina s Ruskom po mesiacoch neistoty dohodli a ukrajinská pšenica tak mohla putovať do krajín Afriky a Blízkeho východu. Teraz, keď Rusko odstúpilo od obilnej dohody s Ukrajinou, cena obilia stúpla o tri percentá a opäť hrozí, že obyvatelia krajín tzv. globálneho juhu nebudú mať čo jesť.
V piatich krajinách, ktoré priamo susedia s Ukrajinou, však poľnohospodárov trápi niečo úplne iné. Lacnej ukrajinskej pšenici nemajú šancu konkurovať, a tak im minuloročná úroda zostala v sýpkach, pričom žatva je už v plnom prúde, takže hrozí, že novú úrodu nebudú mať kde uskladniť. Preto ministri poľnohospodárstva žiadajú, aby zákaz dovozu ukrajinského obilia platil aspoň do konca roka.
Európa skutočne netrpí nedostatkom potravín, skôr naopak, trápi ju nadprodukcia. Preto je dosť nepochopiteľné, že Brusel chce povoliť pestovanie geneticky modifikovaných plodín (GMO). Dôvodom majú byť zhoršujúce sa klimatické podmienky na starom kontinente.
Keď EÚ viac ako 20 rokov odolávala tlakom nadnárodných spoločností na povolenie GMO, tak teraz sa nemožno ubrániť dojmu, že za náhlou zmenou kurzu sa neskrýva iba obava o to, že na juhu Španielska už čoskoro nebude možné pestovať paradajky, ale aj niečo iné. Pretože produkcia ktorejkoľvek plodiny sa môže posunúť do miernejšieho pásma.