To by spôsobilo kolaps nielen polície, no ohrozilo by aj fungovanie štátu, to si predseda vlády a Zuzana Čaputová veľmi dobre uvedomovali. Povedzme si pravdu, išlo o sofistikované vydieranie ústavných činiteľov ozbrojenou zložkou štátu, aj keď samotná prezidentka i premiér to tak neinterpretujú. To sme tu od založenia Slovenskej republiky nemali.
Je pravdou, že pod Štefanom Hamranom sa polícia teší slušnej dôveryhodnosti, oproti minulosti vidieť posun, no očakávali sme od nej v rôznych kauzách oveľa viac. Teatrálne zatýkanie nestačí. On sám je politickým nominantom bývalej koalície, presnejšia Igora Matoviča. Do funkcie ho vymenoval minister za OĽaNO Roman Mikulec. Funkciu policajného prezidenta nemožno teda vôbec oddeliť od politiky.
Hamran neprešiel ani výberovým konaním, to bývalá štvorkoalícia zrušila. Po odstúpení prezidenta Lučanského sa ešte výberové konanie konalo, prihlásili sa iba dvaja kandidáti, Peter Kovařík a Štefan Hamran, ďalší to asi vopred vzdali. Už len tento úzky výber niečo napovedá o polícii. Kovařík následne musel odstúpiť, aj pre podozrenie zo zasahovania ministra Mikulca do kompetencií polície. Takže keď sa tu niekto oháňa nezávislosťou, mal by si pozametať pred vlastným prahom.
Radikálnosť, s akou sa Hamran a jeho ľudia postavili k celému sporu, nesvedčí o veľkej profesionalite, ktorú na čele takej dôležitej inštitúcie, akou je nepochybne polícia, požadujeme.
Ešte zarážajúcejšie je to, že Hamran je schopný pre bežné nedorozumenie s ministrom podať v jednom okamžiku demisiu a odísť od rozrobenej roboty, dať vale boju s korupciou a mafiou, na čom mu tak záleží. Ako môže nechať všetkých čestných policajtov v štichu a vystaviť celý zbor aj s kolegami z vedenia bezvládiu? A to v období, keď sa blížia voľby a Smer, ktorý súčasné vedenie polície ustavične napáda, šíri poplašné zvesti, že voľby budú zmanipulované.
Ako prezradil premiér Ódor, za „vydieraním“ nebol iba jeden nepodarený, no možno trefný Šimkov status o rozviazaných rukách polície. Medzi policajným prezidentom a ministrom to iskrilo dlhšie. Šimko údajne chcel nazerať do spisov, čo v žiadnom prípade neznamená ovplyvňovanie, či vymeniť povereného riaditeľa inšpekcie Petra Juhása. Šimko spresnil, že mu prekážalo jedno personálne vymenovanie v inšpekcii.
Úradnícky minister by takéto manažérske zásahy nemal robiť, o tom niet sporu. No aj v polícii by sa pri úradníckej vláde bez dôvery v Národnej rade mali vyvarovať veľkých rošád do nastolenia riadnej vlády. To sa dalo vysvetliť a urovnať. A určite premiér i prezidentka urobili pre to všetko. Lenže kde nie je vôľa, tam nie je cesta.
Radikálnosť, s akou sa Hamran a jeho ľudia postavili k celému sporu, nesvedčí o veľkej profesionalite, ktorú na čele takej dôležitej inštitúcie, akou je nepochybne polícia, požadujeme. Hamran sklamal a svojím konaním dal tromfy všetkým svojim oprávneným i falošným kritikom. Tým podkopáva všetko dobré, čo doteraz urobil.