Môžeme iba špekulovať, či 20 vysokopostavených policajtov naozaj chcelo dať výpoveď, alebo iba blafovalo (pravdepodobne skôr to druhé). Prezidentka im však sadla na lep. Kedy takto pohotovo reagovala aj začiatkom roka, už pred mesiacom sme mohli ísť voliť, a nemuseli sme zažívať toto bezvládie. Odobrať poverenie ministrovi úradníckej vlády dva a pol mesiaca pred voľbami, bez jasného udania dôvodu je minimálne dosť zvláštne a bude to mať nepochybne ešte svoje dôsledky.
Situáciu však nezvládol ani premiér. Nechajme teraz bokom Ficove špekulácie, naznačujúce, že Ódor a Hamran, vzhľadom na svoj etnický pôvod a na to že pochádzajú z jedného mesta, sa veľmi dobre poznajú.
Podstatné je niečo iné. Ódor sa mal Šimka zastať a v tejto „kauze“ mal pôsobiť ako mediátor. Post ministra vnútra je predsa len príliš dôležitý na to, aby zostal neobsadený, najmä dva mesiace pred voľbami. To iba zbytočne ženie vodu na mlyn rôznym konšpirátorom, ktorí vyhlasujú, že voľby budú zmanipulované.
Pozrime sa však na tri hlavné Hamranove výhrady. Toľko diskutovaný status Ivana Šimka nestojí ani za reč. Keď napísal, že „žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú“, nebolo to najšťastnejšie formulované. No neskôr to celé vysvetlil, že ozbrojená zložka štátu sa musí riadiť ústavou a byť pod civilnou kontrolou. Bola to iba búrka v pohári vody, ktorá by inak nestála za reč. Lenže samoľúby Hamran z nej vyrobil „kauzu“.
Odobrať poverenie ministrovi úradníckej vlády dva a pol mesiaca pred voľbami, bez jasného udania dôvodu je minimálne dosť zvláštne a bude to mať nepochybne ešte svoje dôsledky.
Pokiaľ v prvom prípade Šimko ťahal za kratší koniec, v druhom prípade bol úplne v práve. Jeho pochybnosti o vhodnosti vymenovania Pavla Ďurku do vedenia policajnej inšpekcie sa zakladajú na faktoch. Vzhľadom na to, že tento policajt je vyšetrovaný pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a z manipulácie vyšetrovania v kauze čurillovci, bolo by dosť zvláštne, aby tento človek kontroloval prácu iných policajtov. Bolo by to doslova urobiť z capa záhradníka.
A pokiaľ ide o tretiu výhradu – že Šimko údajne zasahoval do vyšetrovania tzv. živých prípadov – tak celé je to značne zveličené a nafúknuté. Podľa dostupných informácií chcel Šimko v prítomnosti ministra pôdohospodárstva Bíreša byť informovaný o akcii, ktorú NAKA podnikla v PPA. Bolo dosť zvláštne, že ráno zatkla niekoľko osôb a už večer ich potom prepustila. Keď to Hamran odmietol, Šimko na neho ďalej nenaliehal a tým sa to celé skončilo.
Je príznačné, ako táto kauza dokázala zjednotiť celé politické spektrum. S výnimkou OĽaNO (čo je pochopiteľné, lebo Š. Hamran je nominant R. Mikulca), prakticky všetky strany sa pozastavujú nad tým, prečo sa tak stalo, keďže žiadne reálne dôvody na odvolanie Ivana Šimka neexistujú. V podstate to bola úplne zbytočná nahrávka na smeč pre tých, ktorí nepremeškajú žiadnu príležitosť, aby nezneužili to, čo sa im naskytne.