Dôvod nie je iba horúce leto. Schôdze inicioval Smer a bývalé koaličné strany mu v predvolebnej kampane len tak nesadnú na lep. Ak by sa schôdze konali, úrodu by zožala strana Roberta Fica a Hlas. SaS, Demokrati a OĽaNO si takúto školácku chybu dva mesiace pred voľbami nemôžu dovoliť. Aj keď kompenzácie cien energií pre samosprávy si isto zasluhujú pozornosť. No čo zmôže parlament? Nič, môže akurát nezáväzne vyzvať vládu. Ostatné bude teatrálne predvádzanie sa pred kamerami a voličmi.
Navyše premiér Ľudovít Ódor pomoc obciam a krajom nezmietol zo stola. Iba vyzval k zdržanlivosti do 15. augusta. Dôvod je veľmi jednoduchý. Naše verejné financie sú na pokraji krachu. Z prázdnej štátnej kasy nemožno rozdávať. A podľa slov starostov, primátorov i županov do jesene vydržia. Sľúbených 108 miliónov eur je len časť pomoci. Vyššie príjmy z podielových daní v sume 244 miliónov eur (z celkových 325) už dostali v apríli.
Na ďalšiu stovku si však siahnu iba minimálne. Je viazaná na prekročenie stropu cien elektriny a plynu. Ten však nebol prekročený, no ceny narástli aj štvornásobne. Platiť nové účty nie je maličkosť. Preto samosprávy požadujú tak naliehavo 108 miliónov eur, 80 obciam a 20 miliónov eur krajom.
Lenže to nie je pointa tohto príbehu. Baviť sa musíme o dvoch úplne iných veciach.
Diery v štátnej i obecných kasách spôsobil nepremyslenými „atómovkami“ Igor Matovič. Poslušne mu sekundovali Eduard Heger, Boris Kollár a často i Richard Sulík. A líder OĽaNO sa teraz tvári: ja nič, ja muzikant.
Samosprávy by si mali hľadať aj vlastné zdroje namiesto toho, aby sa iba prosíkali štátu. Naše dane z nehnuteľností sú oproti ostatným krajinám riadne poddimenzované. Je to síce chúlostivá záležitosť, no keď sa bežní vlastníci bytov pozrú na to, koľko platia, musia uznať, že ide o smiešne sumy. Priestor nielen na kozmetické zvyšovanie existuje (a niekde sa už aj stalo). Samozrejme s výnimkami, napríklad pre seniorov.
Ani to nepomôže, keď neukážeme prstom na vinníka. Diery v štátnej i obecných kasách spôsobil nepremyslenými „atómovkami“, prijímanými bez diskusie, narýchlo Igor Matovič. Poslušne mu sekundovali Eduard Heger, Boris Kollár a často i Richard Sulík. A Matovič sa teraz tvári: ja nič, ja muzikant. A namiesto toho, aby sa kajal, bez štipky hanby a elementárnej cti vyrazil ako jediný čestný rytier do boja proti mafii, akoby tri roky de facto neriadil tento štát.
A darí sa mu. Podľa prieskumu spoločnosti SANEP pre TA3 OĽaNO má podporu 8,5 %. Pritom lídrovi hnutia ešte pred niekoľkými mesiacmi nedôverovalo vyše 90 % občanov. Napriek rozvratu, ktorý Matovič spôsobil Slovensku, opäť mieri do Národnej rady a bude pokračovať vo svojich nezmyselných tirádach a teatrálnosti. Vylúčiť nemožno ani jeho opätovnú účasť vo vláde, či aspoň hnutia OĽaNO. A opäť budú na stole nové „atómovky“, nové dlhy, prázdna kasa štátu i samospráv.
Povedané jednoducho: verejné kasy budú prázdne, pokým Matovič bude udávať tón alebo mať moc. Koľko ľudí sa nechá znovu obalamutiť?