Kým konzervatívci mu za toto rozhodnutie tlieskajú, lebo sa vraj vzoprel „progresivistickému aktivizmu“, ostatným sa na jazyk tlačí otázka, aký je to verejný ochranca práv, ktorý má problém vyjadriť jasný postoj k menšine, ktorá už viac ako tri desiatky rokov bojuje o elementárne uznanie svojich práv a doteraz sa v tejto veci nepohla ani o piaď.
Predstavme si, že v rovnakej pozícii by boli napríklad etnické menšiny. Okamžite by bol oheň na streche, že Slovensko nedodržuje ten či onen dohovor, prichádzali by demarše a pobúrené listy zo zahraničia.
Slovenská republika má našťastie túto éru už za sebou. Slovenskí Maďari či Rusíni nemajú dôvod, aby sa cítili diskriminovaní, čo sa, žiaľ, celkom nedá povedať o Rómoch…
Po útoku na Zámockej sa mnohí (naivne) domnievali, že ľady sa konečne pohnú aj na Slovensku. Napokon sme sa dočkali len paškvilu od ministra spravodlivosti Viliam Karasa. Našťastie úradnícka vláda prejavila oveľa väčšie pochopenie pre páry rovnakého pohlavia ako exminister, a tak tento návrh zákona stiahla z parlamentu.
Slovensko je tak stále takpovediac v bude nula. Slovenská spoločnosť sa vo vnímaní inakosti posunula dopredu, len naši politici akosi stále spia. Je už najvyšší čas, aby sa z tohto tvrdého spánku prebrali.
Azda najlepšie to vyjadril známy britský komik Ricky Gervais. Svojím bonmotom trafil klinček po hlavičke: „Manželstvo osôb rovnakého pohlavia nie je výsadou homosexuálov. Ide o rovnaké práva. Privilégium by bolo, keby homosexuáli neplatili dane. Tak ako ich neplatia cirkvi.“