Z analýz prieskumov vieme, že progresívci prebrali voličov liberálom zo SaS. Až polovica podporovateľov jednej i druhej strany je ochotná strany vymeniť. Na začiatku roka sa progresívci po dlhom čase odlepili zo siedmich percent a narástli na dvojnásobok. Naopak, obľuba Sasky sa práve zo 14 % scvrkla ani nie na polovicu. Obrat nastal po tom, čo Richard Sulík minuloročným letným ultimátom položil štvorkoalíciu a v decembri následne aj celú vládu.
A to už po druhý raz. Prvýkrát po roku a pol a druhýkrát po dvoch rokoch vo vláde. Nech už bola vláda pod taktovkou Igora Matoviča akákoľvek, liberálno-pravicoví voliči si jej pád neželali. A Sulíkovi tento podraz časť voličov nemôže dodnes odpustiť. Momentálne sa zdá, že ho navždy odpísali. Ťažia z toho práve progresívci. Svojím spôsobom nemuseli hnúť ani prstom.
Naopak, nech sa Sulík so svojim „mančaftom“ snaží, ako najlepšie vie, stále sa mu nedarí prilákať zatúlané ovečky späť do svojho košiara. Nezaberajú ani staré osvedčené nástroje: varenie, kuchárske knižky, daňovo-odvodové a zdravotnícke úlety či nové tváre. Bývalí voliči mu už neveria. Aspoň nateraz.
No je pre sklamaných voličov SaS reálnou alternatívou PS? Alebo ich progresívci prilákali iba svojou doterajšou „nevinnosťou“? Teda tým, že zatiaľ nestihli nič pokaziť. Na celoslovenskej úrovni. V Bratislave totiž majú občania s vládou progresívcov „svoje“ skúsenosti.
Je pre sklamaných voličov SaS reálnou alternatívou PS? Alebo ich progresívci prilákali iba svojou doterajšou „nevinnosťou“? Teda tým, že zatiaľ nestihli nič pokaziť.
Určite PS môže sa za svoj úspech vďačiť aj Mikulášovi Dzurindovi. Ten práve na začiatku roku, keď po páde vlády sklamaní pravicoví voliči poškuľovali po novej nádejnej strane, zbytočným vstupom do politiky a podráždenou komunikáciou pravicu rozbil. PS sa stalo logicky pevným prístavom. A zostalo ním až dodnes. Pretože ponúkajúca sa alternatíva okolo expremiéra Eduarda Hegera sa stala jeho neobratnou a naivnou politikou a kiksami, ako aj nevyberavými atakmi dzurindovcov i Igora Matoviča obetným baránkom všetkých zlyhaní bývalej koalície. Ťažil z toho okrem PS i Matovič, ktorý ako predtým Robert Fico „vstal z mŕtvych“.
Lenže PS by sa nemalo vopred radovať, lebo, ako sa hovorí „ľahko prišlo, ľahko odišlo“. Momentálne všetky strany obiehajú Slovensko a stretávajú sa s voličmi. Osobné stretnutia, priama komunikácia, vysvetľovanie programu majú vždy zásadný význam pre rozhodovanie voliča. V prieskumoch sa to prejaví s omeškaním. Široká ponuka liberálnych pravicových strán a masa nerozhodnutých či váhajúcich voličov môžu ešte poriadne zamiešať karty.
Skúsenosti z posledných dvoch parlamentných a prezidentských volieb to iba potvrdzujú, rozhoduje sa až vo finiši. Preto by žiadna strana nemala preceňovať súčasné nespočetné prieskumy.