Horí na Korfu, ďalšom gréckom ostrove Evia, na Sicílii, Korzike, Kanárskych ostrovoch, v Kalábrii, tureckej Antalyi, v okolí Dubrovníka a Lisabonu. Na Rodose bol po desiatich dňoch márneho boja, po pekelnej noci konečne vyhlásený stav núdze.
Teploty na juhu Európy sa šplhajú k štyridsiatke, niekde je „príjemných“ tridsať stupňov. Ideálne podmienky na vypuknutie požiarov, ktoré vietor od mora „spoľahlivo“ roznáša. Žiaľ, nevznikajú iba z tepla, sú veľké podozrenia – a nielen teraz – že ich niekto spôsobil úmyselne. Čo sú títo podpaľači vlastne za ľudia?
Tu nejde iba o to, či má dovolenkár nárok na uhradenie, storno, ako je poistený a či mu ponúknu náhradnú destináciu. Čo cestovka, to iný príbeh. Každý delegát má iný prístup. Ale nebuďme príkri, ani pre nich to nie je jednoduché. Rušenie zájazdov môže mať pre cestovné kancelárie katastrofálne dôsledky. Preto sa snažia zachrániť, čo sa dá. Rovnako tak rezervované hotely. Každý musí z niečoho žiť a pokiaľ úrady nevyhlásia územie za rizikové, ťažko hľadať jednoduché východisko. Niekto v reťazci dovolenkár – cestovka – prepravca – hotel – poisťovňa tratiť musí.
No má zmysel niekam cestovať, keď panujú štyridsaťstupňové horúčavy, pre dym nedá dýchať, štípu oči a nad hlavami lietajú vrtuľníky? Neustále sa obávať, čo bude? To je iba stres, žiadny dovolenkový relax. Aj tam, kde je riziko zatiaľ minimálne, môže byť počas jedného-dvoch dní všetko naruby. Nie je lepšie oželieť zaplatenú čiastku? Lenže keď sa najmä deti tešia na dovolenku, rodičia celý rok sporia, je to poriadna dilema. Zostať doma, to si človek neoddýchne.
Či nastal čas na prehodnotenie, ako cez leto oddychovať a zmeniť návyky? Len či by takúto zmenu správania zvládla krehká globálna ekonomika…