V spoločnosti spravidla platí, že je podstatnejšie, ako sa veci javia, než aké v skutočnosti sú. Alebo inak – ak v lese padne strom, a nik ho nevidí, padol aj v skutočnosti? Tento princíp si väčšmi uvedomujú aj politické strany opantané vidinou moci. Nie len preto sme svedkami bujnejúceho miliónového obchodu medzi stranami a reklamnými agentúrami či internetovými gigantmi. Za posledný polrok spoločnosti Meta (Facebook) a Google získali od politických strán na Slovensku státisíce eur. A to nerátame kontrakty s marketingovými a reklamnými agentúrami.
Aj to svedčí o tom, že ide o veľa. Problémom je, že tento obchod neraz sprevádza obchádzanie a porušovanie zákona. Strany napríklad neoznačujú platené príspevky či bilbordy alebo skrývajú konkrétne náklady na transparentných účtoch cez vágny balík služieb.
Na ilustráciu – politické strany musia každý sponzorovaný príspevok na sociálnej sieti označovať, čo potvrdila aj komisia. Napriek tomu sú stopercentnými porušovateľmi tohto pravidla KDH (ktoré to robí len na konci videí drobným písmom) či Smer. Ten to zas má napísané len v časti informácie o stránke, kam sa málokto dostane. Pri Smere je to však pochopiteľnejšie. Ťažko stavať kampaň na skazenom Západe a zlej Amerike a zároveň platiť desaťtisíce americkej spoločnosti, od ktorej sú existenčne závislí. To veľmi nevychádza.
Povinnosť označovať objednávateľa platí aj pri obludných bilbordoch, ktorými je posiate celé Slovensko. Ako poukazuje Transparency International Slovensko (TIS), až polovica všetkých bilbordov je neoznačená. Mnohým, ako napríklad Republike či Aliancii zároveň nesedí ich cena s výdavkami na transparentnom účte.
Podnetmi TIS by sa mala zaoberať volebná komisia a porušenia tvrdo trestať. Férová súťaž je jedným z nosných pilierov demokracie. Trefné poukazovanie na hrubé prešľapy nám zároveň opätovne potvrdzuje význam a prínos občianskeho sektora pri kontrole politických aktérov. Preto nečudo, že politici ich prácu diskreditujú. Organizácie ako napríklad TIS totiž triafajú do čierneho.
Ak nadobudneme presvedčenie, že férové dodržiavanie pravidiel sa nevypláca tak ako podvod, máme zavarené na malér.
Azda niet vhodnejšieho času na sledovanie najvypuklejších prejavov chorej demokracie a jej deficitov, akým je obdobie predvolebnej kampane. Na jednej strane garantujeme férovú súťaž politických síl, na strane druhej to vyzerá tak, že jej porušovanie sa opláca.
Ak nadobudneme presvedčenie, že férové dodržiavanie pravidiel sa nevypláca tak ako podvod, máme zavarené na malér. V takejto kultúre sa korupcia, porušovanie zákona či zachádzanie na jeho hranu stane relevantnou stratégiou hráčov – v hesle: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.” Teda v tomto prípade: „Kto nepodvádza, podvádza svojho voliča.” O to dôležitejšou úlohou nás voličov je, aby si toto motto podvodníci väčšmi neosvojovali.