Je zjavné, že ľudia rýchlo zabúdajú – na to, ako sme kedysi stáli na hraniciach a ako sme túžili byť súčasťou európskej rodiny, čo sa nám napokon aj v r. 2004 podarilo.
Ako odstrašujúci príklad nám môže poslúžiť Veľká Británia, kde už došlo k veľkému vytriezveniu. Od brexitu ubehli len tri roky, no obyvatelia Spojeného kráľovstva si začínajú uvedomovať, akú chybu urobili a verejná mienka sa vo vzťahu k EÚ pomaly otáča.
Dá sa povedať, že po dvoch totalitách, ktorými Slovensko prešlo v 20. storočí, sa nám nemohlo prihodiť nič lepšie ako sa stať súčasťou Európskej únie, pretože, mantinely napr. pokiaľ ide o legislatívu, ekologické štandardy, atď. nás spoľahlivo bránia pred rôznymi excesmi.
Ak ani toto niekoho nepresvedčí, a stále bude tvrdiť, že naša krajina neprofituje z členstva v EÚ, tak azda by ho mohli presvedčiť čísla, ktoré hovoria jasnou rečou.
Z aktuálnej analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) vyplýva, že za 19 rokov nášho členstva v EÚ pritieklo na Slovensko 24 miliárd eur vo forme priamych platieb, čo predstavuje 4 500 eur na hlavu.
Okrem toho si Slovensko požičiava výrazne lacnejšie, z čoho profitujeme všetci. A v neposlednom rade sa nám po vstupe do únie otvoril obrovský trh, čo pre takú otvorenú ekonomiku akou je tá slovenská, predstavuje obrovský benefit.
Za to, že všetky príležitosti, ktoré nám poskytuje členstvo v EÚ nedokážeme poriadne využiť (napr. pokiaľ ide eurofondy), však nemôže „zlý Brusel“, ale neschopnosť našich politikov. To oni by si mali spytovať svedomie, a nie ľudí huckať proti EÚ.