Pre Hlas účasť v takejto koalícii znamená vopred ohlásenú politickú smrť. Už úvahy o tomto zoskupení stláčajú preferencie strany rapídne dole. Pred časom mohli sympatizanti Hlasu ešte s prižmúrením oka akceptovať tento variant s tým, že Peter Pellegrini bude premiérom. Táto barlička sa čím ďalej, tým viac podlamuje. Podľa posledných prieskumov Hlas predbehlo na druhom mieste Progresívne Slovensko. Prečo by nemalo na čelo vlády nominovať svojho lídra Michala Šimečku? Ak by PS ustúpilo, aj vzhľadom na to, že najviac občanov si dlhodobo praje za premiéra Pellegriniho, určite to nebude zadarmo.
Lenže veľká časť voličov Hlasu nie je naklonená k myšlienkam PS a preferuje skôr spoluprácu so Smerom. Ak vedenie Hlasu pôjde proti svojim sympatizantom, čaká ho pravdepodobne prepad preferencií hlboko pod 10 % a odchod časti poslancov (do Smeru).
To je len jedna mína číhajúca na nového koaličného mačkopsa. Inak sa totiž nedá nazvať spojenie progresívnych liberálov (PS) a konzervatívcov (umiernenejších v KDH, ale nie v Sme rodina) a ekonomických ľavičiarov z Hlasu a tvrdých pravicových neoliberálov zo SaS. Spojenie voči spoločným nepriateľom – Smeru, Republike a Matovičovi – ich stmelí iba na začiatku, postupom času vyplávajú na povrch neriešiteľné rozpory.
Bude len otázkou času, kedy sa mačkopes liberálov a konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov rozpadne a budú nové predčasné voľby. No už bez Hlasu, ktorý takéto nesúrodé zoskupenie úplne zomelie.
Už dnes vedú progresívci a konzervatívci vo svete i na Slovensku otvorenú kultúrnu vojnu na viacerých frontoch: LGBTI+, práva na interrupciu, sexuálna výchova v školách, líšia sa ich názory na riešenie klimatickej krízy. Ak vo svete napätie medzi dvomi nezmieriteľnými tábormi narastá, domnievať sa, že švihnutím čarovného prútika to bude na Slovensku opačne, je ilúzia. Skôr či neskôr jedna alebo druhá strana príde so svoju zásadnou požiadavkou – napr. manželstvá párov rovnakého pohlavia alebo sprísnenie interrupcií. Ústupok by sa rovnal zrade.
V ekonomických otázkach to bude iskriť medzi sociálnym Hlasom a vyznávačmi „štíhleho“ štátu zo SaS. Richard Sulík si nedá ujsť, aby časom neprišiel s nejakou svojou pochúťkou ako daňová brzda, škrty vo verejných výdavkoch, napr. v zdravotníctve či v dôchodkoch. Pritom do zdravotníctva dávame zo spoločného koláča menej ako iné európske krajiny. Navyše máme poriadny investičný dlh v infraštruktúre. Tu narazí kosa na kameň.
Bude len otázkou času, kedy sa mačkopes liberálov a konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov rozpadne a budú nové predčasné voľby. No už bez Hlasu, ktorý takéto nesúrodé zoskupenie úplne zomelie. Radovať sa bude opozícia na čele so Smerom.
Aj preto by v Hlase, nech už sa v minulosti udialo medzi Pellegrinim a Ficom čokoľvek, nemali automaticky a bezpodmienečne odmietať povolebnú spoluprácu so Smerom. Koalícia na pôdoryse týchto dvoch strán, rozhodne bez účasti Republiky, môže byť oveľa stabilnejšia ako spomínaný mačkopes. Slovensko si už ďalšiu až do špiku kosti rozvadenú koalíciu nemôže dovoliť.