A pritom ceny nehnuteľností dramaticky klesajú, ceny elektriny a plynu sú stabilizované a v eurozóne klesli v júli o šesť percent. V krajinách eura k inflácii prispel najmä nárast cien potravín – 10,8 %. Na Slovensku to bude znovu oveľa vyššie číslo, musíme si počkať na oficiálne údaje Eurostatu.
Kde hľadať príčiny slovenskej mizérie? Inflácia nerovná sa rast cien, je to len prejav ekonomickej nerovnováhy. V plánovanej ekonomike sa pri regulovaných cenách prejavovala nedostatkom tovarov (banánov, mäsa), nedávno v Maďarsku sa tak stalo pri regulovaní cien benzínu. Toto nie je slovenský problém. Ten spočíva v narušenom trhu potravín. Napriek poklesu cien elektriny, plynu i poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch ceny potravín v obchodoch rezko rastú.
Počas pandémie si niektoré dominantné subjekty v ekonomike, nielen obchodné reťazce, zvykli, že mimoriadna situácia sa dá zneužívať na neúmerný rast ziskov. Keďže im nikto poriadne neklepol po prstoch, pokračujú vo svojom ťažení ďalej. Vysoká inflácia je dôsledok slabých vlád.
Pikantné na tom je, že predseda vlády expertov Ľudovít Ódor do funkcie prišiel z postu viceguvernéra NBS. Pritom jediným cieľom centrálnych bánk je zabezpečenie cenovej stability. Tak to stojí hneď na začiatku zákona o NBS. Preto dostali centrálne banky postupne do vienka nezávislosť. Zlyhanie tej našej je evidentné.
A nie je to jediná vizitka vlády. Štátny rozpočet vykázal ku koncu júla schodok vo výške 3,1 miliardy eur, medziročne sa hospodárenie štátu zhoršilo o 1,8 miliardy eur, t.j. o neuveriteľných 142 %.
Niekto si v našej ekonomike evidentne robí, čo chce, na úkor nás všetkých. Môžu za to slabí, rozhádaní, iba na svoje tričko mysliaci politici. Zmena je, žiaľ, v nedohľadne.