Posledný prieskum agentúry AKO potvrdil, že je najvyšší čas, aby Demokrati, Modrí, Most-Híd a ďalší politickí trpaslíci, ktorých preferencie sa pohybujú pod 3 percentami, hodili uterák do ringu. Teda ak im naozaj ide o to, aby neprepadol ani jeden „demokratický“ hlas, ako to predtým deklarovali.
Keď v marci Smer prvýkrát zosadil z trónu Hlas, ktorý v prieskumoch viedol kontinuálne uplynulé dva roky, dalo sa predpokladať, že Fico má potenciál prilákať voličov Pellegriniho a v tomto trende bude pokračovať. Čoraz agresívnejšia rétorika Smeru presvedčila tých, ktorí očakávali nekompromisnú opozíciu a nie „kompromisnícku“ stranu, aby sa vrátili do náručia „slovenskej sociálnej demokracie“.
Hlas sa tak ocitol v nezávideniahodnej pozícii – spolupráca s pravicovými stranami v budúcej vláde by ho pravdepodobne „zomlela“, ako sa to svojho času stalo SDĽ. No pokiaľ viedol v prieskumoch, mohol sa Pellegrini utešovať aspoň tým, že získa premiérsku stoličku. Lenže s klesajúcimi preferenciami sa mu aj tento sen začína pomaly, ale isto rozpadať. Hrať v koalícii s pravicovými stranami iba druhé husle by znamenalo obrovskú potupu a v konečnom dôsledku by to predznamenalo rozpad.
Voliči síce pred tromi rokmi odmietli skorumpovaný systém, ktorý tu vládol do r. 2020, no uplynulé tri roky im priniesli také sklamanie, že o tých, čo sa vydávajú za „demokratov“, nechcú ani počuť. No čo je najhoršie, vinou Matoviča a spol. klesla celkovo dôvera v demokratický systém.
Rovnako neprípustná je však aj predstava, že by mal hrať druhé husle v koalícii so Smerom. Už samotná spolupráca na vládnej úrovni by bola popretím zmyslu jeho existencie, no byť vo vláde, kde by bol premiérom Fico, by bolo pre Pellegriniho veľké zaucho. Dá sa povedať, že doteraz najväčším porazeným je strana Hlas.
Ak Smer bude pokračovať v nastúpenom trende, tak o dva mesiace môžeme očakávať jeho triumfálne víťazstvo. To, či sa napokon nezmení na Pyrrhovo víťazstvo, však bude závisieť aj od toho, či bude mať s kým vládnuť.
A tu sa črtá jedno ďalšie prekvapenie. SNS, ktorá sa javila rovnako odpísaná ako Smer, sa v posledných prieskumoch pohybuje nad hranicou piatich percent.
Čo sa skrýva za úspechom oboch strán, ktorým sa podarilo zdiskreditovať natoľko, že v roku 2020 by po nich „ani pes neštekol“? Krátka pamäť voličov je len jedným z možných vysvetlení, no nevystihuje celú podstatu tohto problému.
Voliči síce pred tromi rokmi odmietli skorumpovaný systém, ktorý tu vládol do r. 2020, no uplynulé tri roky im priniesli také sklamanie, že o tých, čo sa vydávajú za „demokratov“, nechcú ani počuť. No čo je najhoršie, vinou Matoviča a spol. klesla celkovo dôvera v demokratický systém. A keďže azda s výnimkou PS tu žiadna iná nová alternatíva nie je v ponuke, tak sa možno aj zo vzdoru vrátili oblúkom k tým, ktorých pred tromi rokmi odmietli.
Je to odkaz pre všetkých politikov, že ľudí nemožno len tak ponižovať svojím nekompetentným vládnutím. Pretože tí im to napokon spočítajú.