Slovenská demokracia je chorá. Nefunkčný stranícky systém, polarizovaná spoločnosť a neochota participovať nám mixujú toxický kokteil. Nečudo, že mnohým z nás je z neho nevoľno a máme chuť utiecť či to tu celé „rozbiť”.
Aby toho nebolo málo, tak tento mix generuje ďalšiu frustráciu, marazmus sa špirálovito stupňuje. Malátna demokracia a rozdelená spoločnosť totiž nahrávajú osobnostiam, ktoré ruský ekonóm Sergej Guriev nazýva spin diktátori. Ich vlády sa vyznačujú napríklad tým, že zo spoločného profituje zopár „vyvolených”, že opozícia má mizivé šance na výhru, že sa demontuje slobodná občianska spoločnosť a že sa v mene ochrany mýtického národa brojí proti kolektívnemu nepriateľovi.
Podstatným rozdielom oproti klasickým diktátorom však je, že sa pasujú za verných demokratov. Vzorovým spin diktátorom je napríklad Viktor Orbán – veľkouhorský kráľovič, či ruský cár Vladimir Putin. Ich režimy sa napriek autoritárskym a totalitným praktikám stále hrajú na voľby. Demokracia je totiž populárna – pestuje im imidž národom vyvolených spasiteľov.
Nádejných spin diktátorov badať aj u nás. Nejeden z nich je spoluzodpovedný za rozklad právneho štátu, profitovanie na korupčnej chobotnici a „prihrávanie kamarátom”. Takmer všetci sa priživujú na spoločenskej frustrácii a nenávisti na sociálnych sieťach. K tomu broja proti občianskej spoločnosti a diskreditujú tých, ktorí odhaľujú, že ide o vlkov preoblečených za ovce. Otvorené uznávanie Viktora Orbána či Vladimira Putina je už len čerešničkou na torte pre nevšímavých.
Schválne – máme na to, identifikovať, o koho ide? Či im radšej rovno otvoríme dvere k moci dokorán? Chorú demokraciu nevyliečime jej deštrukciou. Jediná cesta je v zlepšovaní inštitúcií, ktoré zaspali v dobe a v hľadaní nových spôsobov zapájania občanov do demokratickej hry. So spin diktátormi za kormidlom to však ďaleko nedotiahneme.