Kampaň a napätie gradujú. Vidieť to aj na ostatnej tlačovke Demokratov o „zásadnom” vyhlásení. Volebná líderka Andrea Letanovská nám v stredu vysvetlila, že stojíme pred výberom medzi „rozkrádaním” (Smer+Hlas+Republika) alebo „rozhádaním” (PS+OĽaNO+SaS). Ale pozor! Ešte nič nie je stratené. Stále sú tu konštruktívni a skúsení Demokrati. Len tí nás vymania z tejto dilemy… ktorú nám sami umelo vykreslili…
Za normálnych okolností je tento tristný príbeh Demokratov, ktorí chceli byť premiérskou stranou (čítaj výťah pre ministrov a poslancov) a zjednotiteľmi (s Jablkom a so SPOLU), súci na mávnutie ruky. Od normálnych okolností však máme ďaleko. Aj takto sa prejavuje systémový problém – priveľa spasiteľov pre slovenský ľud.
Vznik Demokratov sa niesol v duchu spájania. Aby neprepadol ani jeden „demokratický” hlas. Aby sa k slovu opäť nedostali „staré dobré časy”. Dnes sami väčšmi prispievajú k erózii demokracie. Maslo na hlave však nemajú len Demokrati, ale aj OĽaNO, Modrí či Maďarské fórum a ODS.
Neskorší termín volieb dal „demokratickému” bloku pohodlný priestor na hľadanie spoločných prienikov. Napriek tomu „skutek utek”. Hegerovi vraj bola dvojka na kandidátke KDH primálo. Modrá koalícia (SPOLU a Modrí) sa zas rozpadla ešte skôr, ako vznikla.
Stále majú príležitosť dokázať, že nešlo o plané reči. Že ich vlastné teplé miestečko pod slnkom je prinajlepšom druhoradé. Najvyšší čas na vzdanie sa kandidatúry klope na dvere.
Priveľké egá otcov zakladateľov a vlastný záujem tak opakovane prebíjali ten spoločenský. A tak za fanfár veľkohubých rečí o záchrane demokracie sami prispeli k jej fragmentácii hazardovaním s dôverou voličov.
Stále však nie je neskoro. Stále majú príležitosť dokázať, že nešlo o plané reči. Že ich vlastné teplé miestečko pod slnkom je prinajlepšom druhoradé. Najvyšší čas na vzdanie sa kandidatúry klope na dvere. Voličské jadrá týchto strán sú malé – ich voliči sa iste vo väčšine priklonia inej strane, než by nemali ísť voliť vôbec. Zároveň je nepravdepodobné, že to hodia na stene maľovaným čertom. Vzdaním sa kandidatúry dokážu, že im ide o väčšiu vec. Obnovená pošramotená reputácia bude už len bonusom.
Je pochopiteľné, že dnes nikto z nich nebude komunikovať tento zámer. Šlo by o kampaňové harakiri a ich tím by to mohol vnímať ako zradu a slabošstvo. No v závere kampane, keď sa veci utrasú, tak bude príležitostí viac ako dosť. A iste to aj najbližší pochopia. Teda aspoň tí, ktorí si uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť
Pre záznam – tu vôbec nejde o záchranu rôznych samozvaných demokratov či stredopravých strán. Prepadnutím státisícov hlasov občanov strácame všetci. Kolektívne politické rozhodnutia potom totiž strácajú na legitimite. A čo je ešte podstatnejšie – každý prepadnutý hlas je dôvodom navyše pre tých, ktorí mienia našu spoločnú loď opustiť či priam rozbiť, aby tak aj učinili. To je hádam podstatnejšie ako to, či zopár politických miláčikov dostane príspevok zo štátnej kasy. Alebo nie?{* sablona=„citat“