Niektorí z nich dokonca hovoria o novom fenoméne. No dá sa jednoznačne povedať, že generácie „hyperkorektných" zoomerov (Generácia Z) a mileniálov zatieni takzvaná „lenivá generácia"? Zvoliť si ten najmenej komplikovaný záver, ako nám radí princíp Occamovej britvy, v tomto prípade nestačí.
Zatiaľ čo v prvom prípade hovoria kritici, medzi ktorých patrí napríklad americká novinárka a historička Anne Applebaumová, o aktívnom „surfovaní" na vlne nového puritanizmu, v tom druhom je nutné kopať o čosi hlbšie pod povrchom.
Interpretáciu komplikuje aj to, že generácie Y a Z sa horlivo podieľajú na ultrarýchlych zmenách sociálnych pravidiel hry, o ktorých má dnes podrobný prehľad asi iba málokto. Druhá, menej početná, skupina už takým aktívnym tvorcom „svetlých zajtrajškov" nie je.
V mnohých prípadoch však na to, aby sa nevzdelávali a nepracovali, majú dobré dôvody. Veľká časť z nich rozhodne netrávi svoj čas iba na TikToku alebo Instagrame, ako to s radosťou robia spomínaní zoomeri, ktorí sa dištancujú od vorkoholizmu mileniálov a čoraz hlasnejšie volajú po „work-life balance" (rovnováha medzi pracovným a súkromným životom).
Neaktívna populácia má jednoducho svoje problémy. Časť z celkovo 44 miliónov Európanov, ktorí sa nachádzajú mimo systému, podľa štatistík nepracuje ani neštuduje pre zdravotné postihnutie alebo z dôvodu, že sa starajú o členov svojej rodiny. Zaujímavé však je, že vyše 75 percent ľudí z tejto skupiny si v prvom kvartáli tohto roka prácu nehľadalo vôbec alebo uviedli, že pracovať skrátka nechcú.
Podľa odborníkov to prinesie problémy aj do budúcnosti. Najmä v prípade mladých ľudí hrozí, že ak sa do pracovného kolobehu nezapoja včas, môže to výrazne ovplyvniť ich ďalší život. Nejde iba o to, že postupom času strácajú pracovné návyky. Ak sa táto časť ľudí napokon zamestná, väčšinou sa dostanú iba k nízkokvalifikovanej práci a v porovnaní so svojimi rovesníkmi zarobia aj o mnoho rokov neskôr priemerne o 8 až 15 percent menej.
Namiesto „lenivej generácie" by tak bolo možno lepšie hovoriť o symptómoch, ktoré sú predvojom zápasu o stratenú budúcnosť nemalej skupiny občanov vyspelej Európy. Náklady na život totiž rastú enormným tempom a trh zvyšuje tlak, ktorý bez kvalitného zázemia a dobre platenej práce ustojí len málokto.