V piatok polícia obvinila policajného exprezidenta Tibora Gašpara, neslávne známeho oligarchu Norberta Bödöra a policajného vyšetrovateľa Romana Stahla v rámci akcie s bizarným názvom Ezekiel 7. Stíhanie predstaviteľov bývalého „systému našich ľudí” je vždy sprevádzané spleťou komplexných a ťažko prehľadných vzťahov. V jednoduchosti však ide stále o to isté – vyšetrovanie podozrení o korumpovaní policajtov a zabezpečovanie ich lojality výmenou za imunitu pre bohatých mecenášov a biznis partnerov s vlažným vzťahom k zákonu.
Za posledné tri roky sa však spoločenské nálady zmenili, boj proti korupcii a chobotnici, ktorá unášala náš štát, prestal byť taký jednoznačný a presvedčivý. Stíhanie bývalých politických špičiek našu spoločnosť rozdeľuje viac ako kedykoľvek predtým. Potom sa už aj z bežných a štandardných úkonov orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) robí politická téma, vec verejná a nástroj bičovania spoločenských emócií. A to je problém.
Fungujúci právny štát stojí aj na prezumpcii zákonnosti a politici by nemali zasahovať do živých vecí. Jednoducho – rozhodnutiam OČTK by sme mali dôverovať, pokým sa vo veci nepreukáže pochybenie. Inak pokračuje rozklad elementárnej dôvery v inštitúcie.
Úlohou verejnosti v takýchto prípadoch nie je vŕtanie sa v kauze a uskutočňovanie definitívnych súdov. To je predsa úlohou OČTK a súdov. Aj vzhľadom na nelichotivý spoločenský kontext je našou úlohou posudzovať politické dôsledky. A tu badať prílišnú politizáciu bežného chodu polície, prokuratúry a súdov.
Obvinenie kandidáta opozičnej strany, ktorá si úspešne pestuje imidž martýrov, jej s pravdepodobne prinesie nejaké politické body. Načasovanie sa tak nejaví ako najšťastnejšie. Na druhej strane však stojí otázka, či sme okej s tým, ak by bola polícia obmedzovala výkon svojej práce kontextom politickej kampane. Asi by sme z toho príliš nadšení neboli.
Azda sa všetci zhodneme, že je dobré, ak sa korupčné podozrenia vyšetrujú. V takom prípade by sme nemali na súdy OČTK vykonávať politický tlak – ak sú tam porušenia, tak skôr či neskôr sa ukážu.
Aj v tomto svetle sa krik Roberta Fica javí značne prestrelený – sám politizuje prácu polície. Jedna a legitímna rovina je snaha o obhajobu svojho kandidáta. Je to jeho plné právo a je pochopiteľné, ak ho využíva. No ak to dopĺňa výzvami na zastavenie stíhania adresovanými prezidentke a premiérovi, tak sa len diskredituje. Veď už len na kauze Šimko – Hamran sme mohli vidieť, že polícia si žije vlastným životom a dokáže odpísať nadriadeného. Živé veci tak idú mimo prezidentky a premiéra, a tak to má byť. Fico nám tak svojím apelom len pripomína, že je politikom minulosti, v ktorej zasahovanie do práce polície v živých veciach bol bežný modus operandi.
Azda sa všetci zhodneme, že je dobré, ak sa korupčné podozrenia vyšetrujú. V takom prípade by sme nemali na súdy OČTK vykonávať politický tlak – ak sú tam porušenia, tak skôr či neskôr sa ukážu. Generálny prokurátor má na toto už vycibrené senzory. Škoda len, že si túto základnú podstatu nejeden politik neuvedomuje. Potom je už len v našich rukách, či im potvrdíme, že na tom naozaj nezáleží.