Podľa spomínanej analýzy máme štvrté najhoršie školstvo v únii. V zdraví občan SR žije iba 57 rokov, o päť rokov menej ako v západnej časti bývalej federácie – v Česku, a o priepastných 13 rokov menej ako vo Švédsku. Nečudujme sa potom, že naše zdravotníctvo má zvýšené náklady.
Príčiny prehlbujúceho sa úpadku sú viac-menej jasné: ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile, znižovaní daní a viere, že trh vyrieši všetky problémy v akejkoľvek oblasti, už dávno dožil. Trh nerieši problémy v zdravotníctve ani v školstve. Naopak, do oboch oblastí musí štát naliať viac peňazí. Na to potrebuje zvýšiť dane.
A na to nie je vôľa, práve naopak. Ďalšie zníženie daní bude mať na ekonomiku ako vždy iba krátky pozitívny vplyv a napríklad ázijské postkomunistické krajiny s veľmi nízkymi daňami sa stále topia v ekonomickej mizérii.
Samo osebe ani zvyšovanie daní (pre najmajetnejších, z nehnuteľností) nepomôže, ak nebude mať jasný cieľ. Musíme presne vedieť, do čoho chceme dlhodobo investovať (v zdravotníctve, školstve, infraštruktúre, v zelenej ekonomike), nielen rozhadzovať peniaze halabala, ako sa to dialo počas „panovania“ Igora Matoviča.
Na to potrebujeme víziu a tú nám žiadna strana v predvolebnom boji neponúka. A keby aj, nepomôže to, keď sa na nej nedohodne s inými stranami a nenastane spoločenský konsenzus o napredovaní našej krajiny. Strany ponúkajú iba čiastkové „spásonosné“ riešenia a osobnú nevraživosť. A to aj preto, že je zo strany občanov-voličov po nich dopyt. Po vízii nie!
To je príčina nášho prehlbujúceho sa zaostávania za ostatnými krajinami. A povedzme si pravdu: zaslúži si rozhádaná krajina iný osud?