A nielen Ukrajincom či Srbom, ako by sme sa mohli domnievať. Vítaní sú konečne aj občania postsovietskych ázijských krajín (Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizka, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu) či Bosny a Čiernej Hory. Lenže bude to stačiť?
Zamestnávatelia hovoria, že nie. Totiž brána sa pootvorila pre dvetisíc pracovníkov, iba v šiestich profesiách a iba na jeden rok. Lenže na trhu chýba až 80-tisíc pracovníkov. A to už sto tisíc ľudí zvonku u nás pracuje.
Aj preto Klub 500 požaduje, aby národné víza boli dostupné až pre 20-tisíc zahraničných pracovníkov. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy navrhuje aspoň päťtisíc. Keď podľa prognóz má mať v roku 2030 problémy zohnať kvalifikovanú pracovnú silu až 90 % firiem, musíme im dať bez výhrady za pravdu.
Preto by nová vláda mala byť odvážnejšia, aj vzhľadom na konkurenciu okolitých štátov. Kým v Poľsku je možné získať pracovné víza v priebehu niekoľkých dní či týždňov, na Slovensku sa to ťahá aj pol roka. A nezabúdajme, že kvalifikovaní ľudia nechýbajú iba vo schválených šiestich profesiách, či v povolaniach vodiči kamiónov a autobusov, kde národné víza platia od apríla.
Ak nebudeme flexibilnejší, záujemcovia z chudobnejších krajín zakotvia v štátoch, ktoré sa správajú pragmatickejšie. Na úkor našej ekonomiky.
A je tu ešte jedna alternatíva: návrat státisícov občanov SR pracujúcich v zahraničí domov. No to by najprv v našej ekonomike nemohli byť také nízke mzdy, ktoré stačia akurát na prežitie a sú len zlomkom tých na Západe. Je preto čas zamyslieť sa, či netreba zmeniť ekonomický model.