Kubiš sa vykopol sám. Bezbolestne. Zrejme sa nájdu mudrci, čo povedia, že do Ženevy mieri, lebo viac zarobí v OSN, ale to je scestná úvaha. Veď mal vyšší príjem ako osobitný predstaviteľ EÚ pre Strednú Áziu, čo vymenil za nižší plat slovenského ministra.
Pre Kubiša je dôležité mať pocit, že sedí vysoko. Nič proti tomu, je to logické, lebo kto by na jeho mieste chcel byť nízko, keď sa v minulosti vyšvihol hore do dvoch významných medzinárodných funkcií.
Jeho odchod v každom prípade vyznieva zvláštne. Chystal sa odísť už dlhší čas. Už na prelome leta a jesene 2007 sondoval, kam do zahraničia by si mohol zbaliť kufre. Bolo to len niečo vyše roka po tom, ako sa stal ministrom. Priskoro prejavil zajačie úmysly vzhľadom na to, že funkciu šéfa diplomacie prijal ako veľkú poctu.
Vysvetlenie, prečo Kubiš mení chlebodarcu, môže byť zrejme jedno z troch.
Možno sa prepočítal, keď vstupoval do vlády, že bude najmä podľa svojich predstáv vymedzovať zahraničnú politiku Slovenska. Fico pritom nie je jediný, kto v koalícii robieva iné kroky, ako si želá vidieť Kubiš.
Druhá možnosť je, že ministerské kreslo vzal, aby si skrášlil profesijný životopis. Vylepšiť si vizitku, keď sa ocitne v hre o zaujímavý medzinárodný post.
Alebo chcel byť eurokomisárom? A Fico mu to nesplní?
Aká je pravda, Kubiš nepovie. Lebo je rodený diplomat.