Kto videl nedeľnú diskusiu RTVS O 5 minút 12, nestačil sa čudovať. Podpredseda Erik Tomáš nielenže ostro zaútočil na PS, ale načrtol veľmi jasnú predstavu, ako by mohla vládna spolupráca medzi Hlasom a Smerom vyzerať: jeden líder môže byť „pokojne“ predsedom vlády a druhý predsedom parlamentu.
Hlas sa dlho vymedzoval voči Smeru. Pokiaľ kraľoval prieskumom verejnej mienky, mohol si to dovoliť. Lenže na jar sa situácia zmenila a na vrchole ho vystriedal Smer. Hlas, celkom prirodzene, začal otáčať.
Touto elegantnou výhovorkou sa snažil vyžehliť Pellegriniho silácke reči o tom, že „Robert Fico je politik minulosti“ a že si nevie predstaviť, že by s ním sedel vo vláde. Nuž, keď sa perspektívny víťaz volieb prepadne až na tretie miesto, predstavivosť politikov zrazu dostane nový rozmer…
Skutočnosť, že Hlas od istého času v prieskumoch obsadzuje až tretiu priečku, je kľúčová. Pretože ak by aj voľby vyhral Fico, no nedokázal by zostaviť vládu, poverenie by dostal Pellegrini. Lenže dvojka je momentálne PS. To znamená, že hlasisiti by sa ocitli v konštelácii, kde by muziku tvrdili progresívci a oni by boli v zovretí pravicových strán.
Je prirodzená, že Hlas sa jednoznačne začal vymedzovať voči PS, lebo v očiach potenciálnych voličov ho to veľmi poškodzuje. Hoci vedenie strany sa snaží prezentovať ako moderná sociálna demokracia, jeho voliči zasa až takí „progresívni“ nie sú. Už marcový prieskum Ipsosu naznačil, že voliči Hlasu netúžia po vláde so SaS a PS, preferujú skôr Smer a Sme rodinu.
Robert Fico veľmi dobre vycítil, že ak bude stále zdôrazňovať možnú „kolaboráciu“ Petra Pellegriniho s pravicovými stranami, predovšetkým s Progresívnym Slovenskom a so Slobodou a Solidaritou, tak to môže zneistiť jeho voličov, a tí sa vrátia späť k Smeru. A presne to sa aj na jar začalo diať.
Ukázalo sa, že to bola správna taktika. Ak bol pred rokom Smer v totálnej izolácii a takpovediac „na odpis“, tak sa mu podarilo vstať z popola a dokonca získal koaličný potenciál.
Keď teda Hlas hovorí, že chce vytvoriť silnú sociálnu a národne orientovanú vládu, tak jeho prirodzenými spojencami sú Smer a SNS.
Lenže ani to na zostavenie vlády nemusí stačiť. Do partie tak budú musieť pribrať aj Republiku. Smeráci s uhríkovcami, a najmä s ich minulosťou, zjavne žiadny problém nemajú. To isté sa dá povedať aj o národniaroch. A hoci SNS s nimi bojuje o toho istého voliča, tak v prípade účasti vo vláde by akékoľvek výhrady išli bokom.
Lenže iný postoj má Hlas. Peter Pelelgrini sa v pondelok jasne vymedzil, že Hlas nikdy nebude „spolupracovať so stranami, ktoré spochybňujú naše hrdé členstvo v EÚ a NATO“. Tým, že Hlas sa prezentuje ako zástanca nášho jasného proeurópskeho a transatlantického ukotvenia, sa jednak vymedzuje voči ostatným, a zároveň sa javí ako „stabilizujúci prvok“ v prípadnej koalícii so Smerom a SNS.
Ani to však nijako nevylučuje tichú podporu Republiky.