Zatiaľ prvou obeťou bol Boris Kollár. Nové fotky s mafiánmi na Kube i bitka v Miami poriadne zatriasli jeho pozíciou. Sme rodina sa iba tesne drží nad pásmom zvoliteľnosti. Teraz prišiel rad na Republiku, ktorá mala byť jazýčkom na váhach.
Minulosť Milan Uhríka v SDKÚ počas Radičovej vlády musí byť pre verných sympatizantov strany poriadny šok. Ich odchod do stále rastúcej SNS, Smeru či späť k materskej ĽS NS je preto viac než pravdepodobný. Aj preto, že súčasný líder ľudovcov Marek Kotleba prezradil, že nápad rozdávať šeky v sume 1 488 eur so zjavne nacistickou tematikou skrsol v hlave Uhríka, no odsúdený bol iba Marian Kotleba.
Zlé svetlo to vrhá aj na Mikuláša Dzurindu, ktorý sa tak rád vystatuje ako okolo seba integruje talentovaných a vzdelaných mladých ľudí. Jedným z nich bol pred vyše 10 rokmi talentovaný doktorand Uhrík. Príliš sa nečudujme, reprezentanti a sympatizanti SDKÚ boli vždy veľmi nekompromisní, pokiaľ išlo o pravicovú politiku. Tvrdé postoje extrémistom vždy imponovali.
Na druhej stane to nahráva Smeru pri prehováraní Hlasu do koalície s tichou podporu Republiky. Pellegrini síce dal sľub, že nepôjde do žiadnej koalície so stranou, ktorá spochybňuje naše členstvo v EÚ a NATO, no keď Republika obráti, ťažko bude môcť niekto niečo namietať. Veď jej líder bol v minulosti tvrdým zástancom našej európskej a atlantickej integrácie.
Iróniou je, že práve Matovič s Hegerom, Sulíkom a prezidentkou tvrdohlavým trvaním na nezmyselnom septembrovom termíne volieb pravdepodobne nakoniec darujú – ak sa nič mimoriadne nestane – Ficovi triumfálne víťazstvo.
Ak Hlas ešte pred letom jasne dominoval v prieskumoch a bez neho budúca vláda bola nepredstaviteľná, jeho vyjednávacia sila prudko klesá. Zavinil si to sám. Zaspal na vavrínoch (nevybojovaných). Prekvapenie? Ani nie, Pellegrini nepresvedčil ani pre voľbami 2020, pred úplnou blamážou Smer zachránil tesne pred voľbami až Fico. Ak po vzniku mal Hlasu podporu 20 percent a Smer osem, vo voľbách to môže presne naopak. Na víťaznú vlnu Fica neposunulo spochybňovanie covidu, pandémie a vakcinácie či stranenie Rusku, ale až totálna neschopnosť a potupný pád bývalej koaličnej vlády a Pellegriniho nadbiehanie pravicovým liberálom.
Fico dokonca v dôveryhodnosti predbehol Pellegriniho a za premiéra si ho praje takmer rovnaký počet ľudí. Pokiaľ sa nevynoria presvedčivé kompromitujúce materiály na ľudí zo Smeru alebo nové obvinenia – na ktoré sú však už ich sympatizanti imúnni – budúca vláda nebude možná bez Smeru.
Pri obštrukciách síce Fico ako víťaz volieb nemusí zostaviť vládu a šancu dostanú Šimečka a Pellegrini, no pravica bez Hlasu toho nebude schopná. Lenže Hlas by tak riskoval rozpad a postupnú politickú smrť.
Iróniou je, že práve Matovič s Hegerom, Sulíkom a prezidentkou tvrdohlavým trvaním na nezmyselnom septembrovom termíne volieb pravdepodobne nakoniec darujú – ak sa nič mimoriadne nestane – Ficovi triumfálne víťazstvo. A Matovičovi a Hegerovi hrozí, že sa do Národnej rady ani nedostanú. Aj to niečo svedčí o ich politickom ume, bez ktorého sa Slovensko obíde.