Izraelčania tvrdia, že prípravy splnili svoj účel. Splnili však aj svoj cieľ? Sotva. Pravda by to bola iba vtedy, ak by ,,z druhej strany", ako reakcia na krviprelievanie v Gaze zaznelo ticho. Palestínčania aj naďalej budú ostreľovať izraelské obydlia nepresnými po domácky vyrobenými raketami, aby skôr ako smrť rozsievali strach a paniku. Pokračovať budú aj izraelské odvetné akcie s oveľa väčším smrtiacim efektom. Tak prečo práve teraz Tel Avivu „došla trpezlivosť“? Jednu z odpovedí ponúkajú izraelské februárové parlamentné voľby. Strana práce, ktorú vedie minister obrany Ehud Barak, stráca podporu.
A tak Izraelčanom naordinoval operáciu v Gaze a jej prípadný úspech by znamenal pre stranu dôležité hlasy. Akcia zároveň pomáha Izraelom akceptovateľnému palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi zasadiť úder jeho politickému súperovi – hnutiu Hamas, ktoré vládne v Gaze.
Zostrenie situácie sa dalo predvídať už dávno. Tel Avivu totiž ani jednostranné pol roka trvajúce palestínske prímerie nestačilo na zrušenie blokády pásma Gazy, ktoré sa tak premenilo na najväčšiu väznicu pod holým nebom s poldruhamiliónovým osadenstvom. A čo možno očakávať od generácií Palestínčanov, ktoré sa už narodili v izolácii a ani netušia, ako sa žije „tam vonku“? Volanie po obojstrannom zastavení paľby je preto iba polovičatým riešením. Ihneď po ňom by malo nasledovať „poľudštenie“ života nielen v Gaze, ale aj na západnom brehu Jordánu, kde namiesto toho pokračuje protizákonné budovanie izraelských osád.