A je jedno, kto ešte kandidatúru oznámi. Korčok je vnímaný ako nástupca Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej. Hoci bol ministrom za liberálnu SaS, s ktorou sa ideovo identifikoval, za predsedovania ministra Miroslava Lajčáka v OSN ho rok zastupoval ako štátny tajomník na ministerskej stoličke patriacej Smeru aj vo Ficovej vláde. Prijateľnosť pre širšie politické spektrum mu dáva veľmi dobré šance najmä v druhom kole.
No do toho sa musí najprv prebojovať. A to záleží aj na tom, koho do volebného ringu postavia, resp. koho podporia ľavičiari a konzervatívci. Konzervatívni pravičiari určite podporia skôr liberála Korčoka ako konzervatívnejšie orientovaného kandidáta Smeru. Voliči Hlasu zase skôr podporia liberála ako konzervatívca. Z tohto hľadiska je pre liberálov Korčok lepšia voľba ako tiež zvažovaný, prehnane ambiciózny bývalý prezidentský kandidát za SaS, vedec Robert Mistrík.
Korčok je tiež oveľa známejší ako jeho predchodca na poste ministra zahraničia – Ján Kubiš. Bývalého smeráckeho ministra, ktorý svoje rozhodnutie oznámi po voľbách, by mohli podporiť ľavicové strany, zvlášť ak odmietol kandidovať Peter Weiss, ktorý by určite bol pre Korčoka vážnym súperom. Otázkou je, či do volebného ringu vstúpia dva najväčšie ľavicové kalibre – Robert Fico a Peter Pellegrini. Obaja majú reálnu šancu Korčoka poraziť. Ich rozhodnutie bude závisieť od výsledkov septembrových volieb.
Prezidentské voľby sa budú totiž konať až v máji 2024, pol roka po zostavení novej vlády. Tá bude musieť zaviesť rad nepopulárnych opatrení. Akýkoľvek opozičný kandidát tak bude automaticky vo výhode. Preto aj keď má Korčok všetko dobre naštartované, vyhrané zďaleka nemá.