Mnoho zástupcov ľudu totiž ľud zastupuje takpovediac na mnohých úrovniach – v budove NR SR ľud slovenský a potom ešte ľud krajský či obecný. Niektorí vraj stihnú všetky funkcie a s ich prácou sú všetci spokojní. Iní vykazujú vysoký podiel absencií na rokovaní parlamentu (napríklad poslanec NR SR a trnavský župan Mikuš…) Pritom nejde len o čas a peniaze – podľa predkladateľov zákona je problém aj v tom, že človek pôsobiaci na viacerých postoch naraz sa môže dostať do konfliktu záujmov, alebo skôr podľahnúť klientelizmu.
Poslanci sediaci na dvoch stoličkách sú však rozmiestnení v opozícii aj koalícii a je len malá pravdepodobnosť, že by sa v parlamente našla väčšina, ktorá by takéto obmedzenie odhlasovala. Veď pripraviť niekoho o mesačný príjem vyše 6¤000¤eur (do 200-tisíc korún), to sa medzi kolegami nerobí…
Podobná logika už zapôsobila aj pri iných návrhoch, ktorými by sa poslanci vzdali svojich vymožeností – stačí si spomenúť na nekonečný seriál či skôr telelenovelu o jednotlivých neúspešných pokusoch okresať poslaneckú imunitu. Akokoľvek tieto návrhy vyzerali vážne, ešte ani raz sa nedostali do praxe. Je teda viac ako pravdepodobné, že to podobne dopadne aj s návrhom, ktorý zabraňuje vykonávať naraz viacero volených funkcií a brať naraz viacero príjmov.
Koniec koncov, najprísnejšie by mali prácu viacnásobných verejných funkcionárov zhodnotiť voliči. Je na nich, či sú spokojní s politikom, ktorému sa kopia absencie na zasadaniach NR¤SR aj žilinského krajského zastupiteľstva – tak ako Jánovi Slotovi. Pretože, ak by to mal dať do poriadku zákon, výsledok sa dá ľahko predvídať: Poslanci sediaci na dvoch stoličkách tak skoro nespadnú.