Strany opisujú realitu, ktorú dobre poznáme, brnkajú na city a sľubujú nápravu. Rýchlo, razantne a s ohľadom na naše peňaženky. Pri moci boli už vari všetky a v zásade siahajú po repertoári opatrení, ktoré už takým či onakým spôsobom vyskúšali. Čo sa stane po voľbách, ťažko predvídať, no nech už vznikne akákoľvek koalícia, výsledkom "novej“ potravinovej politiky bude kompromis.
Slovensko a jeho lídri akoby nechceli oznámiť celú krutú pravdu o poľnohospodárstve, potravinárstve a živote na vidieku. Najmenej totiž hovoria o oživení deklasovanej domácej výroby – živočíšnej, zeleninárskej a ovocinárskej. Obchody sú síce plné potravín, ale väčšina z nich je z dovozu. Trh ovládli veľké obchodné siete, tlačia sa sem ďalšie, od čoho si niektoré strany sľubujú rast konkurencie a pokles cien.
Aká je však kvalita dovážaných potravín? Z času na čas sa objaví správa, že v dovážanom bravčovom mäse je 3– až 5-krát vyšší obsah zvyškov antibiotík ako v slovenskom. Lenže domáca výroba nepokrýva ani štvrtinu spotreby. Práve mäso, ale aj zelenina a ovocie ukazujú, v zovretí akých paradoxov krajina žije. Ľudia sa domáhajú čerstvej bravčoviny, ale kupujú akciové mäso či vitamíny pochádzajúce z cudziny.
Náš problém je, že nevieme, ale aj nechceme premeniť zrno na mäso, a tak ho vyvezieme. Náš nový vidiek odmieta rekonštrukcie a výstavbu nových fariem, nevieme sa zmocniť ovčiarskej ani ovocinársko-zeleninárskej tradície. Je to nielen o zdrojoch, ale aj o našich hlavách, v ktorých stále nedoceňujeme rolu poľnohospodárstva v ľudskom živote.