Nuž keby to tak naozaj bolo, na Slovensku by bolo sveta žiť. Minimálne tretina politických subjektov by zanikla, lebo okrem šírenia nenávisti a hlúposti nemajú reálne čo ponúknuť (a voliči by ich prekukli). Keďže existujú a navyše sa viacerým dobre darí, je zrejmé, že pri voľbe tej či onej strany rozhoduje niečo úplne iné ako program…
Vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Slovensko ocitlo, by si však poniektorí z nás, okrem vzájomného osočovania politikov, radi vypočuli, čo strany hodlajú urobiť, aby Slovensko posunuli vpred.
Dospeli sme totiž do ďalšieho „bodu zlomu“. Na rozdiel od roku 1998, keď si väčšina uvedomovala, že buď sa vyberieme európskou cestou, alebo pôjdeme do pekla, dnes tu panuje až neuveriteľný pokoj.
Verejnej debate dominujú zástupné témy. Nič nedokáže lepšie odpútať pozornosť od podstatných vecí ako strach z medveďov alebo z navýšenia hypoték (pritom v druhom prípade z úst kompetentných – bankárov a odborníkov – jasne zaznelo, že tento problém sa dotkne len mimina ľudí).
Až na pár svetlých výnimiek však takmer vôbec nepočuť, ako chcú strany riešiť problémy kolabujúceho zdravotníctva. Respektíve kedy budeme naozaj stavať tie sľubované tisícky nájomných bytov ročne (a nie len sa nimi pýšiť na bilbordoch). Čo urobíme pre to, aby naše najlepšie mozgy neutekali do zahraničia. A kedy prestanú meškať vlaky a cesta nimi bude komfortná a v neposlednom rade, kedy bude dokončená diaľnica do Košíc.
Namiesto toho si konzervatívni ultras stále hudú svoju pesničku o „ochrane života“ a ďalší mecú hromy blesky proti registrovaným partnerstvám. Tzv. sociálni demokrati zasa strašia utečencami a na mítingoch vykladajú nehorázne lži o vojne na Ukrajine.
Títo zaslepenci akoby nevideli, že Slovensko čoraz viac pripomína Titanic. Po dlhých rokoch stagnácie potrebuje Slovensko ďalší impulz, ako našu krajinu pohnúť vpred, lebo v opačnom prípade sa situácia bude ešte zhoršovať.
Títo zaslepenci akoby nevideli, alebo vidieť nechceli, že Slovensko čoraz viac pripomína Titanic. Do podpalubia sa valí voda, no na najvyšších poschodiach sa ľudia veselo bavia a tancujú. Hádajú sa, či dať prednosť šampanskému značky Moët, alebo Dom Pérignon!
Pritom zadlženosť Slovenska je taká obrovská, že by to nemalo nechať kompetentných pokojne spávať a nieto ešte vyhlasovať, že treba zobrať pôžičku ďalších desať miliárd eur na výstavbu diaľnic (z ktorých sa zasa vytuneluje pekná sumička…).
Po dlhých rokoch stagnácie potrebuje Slovensko ďalší impulz, ako našu krajinu pohnúť vpred, lebo v opačnom prípade sa situácia bude ešte zhoršovať.
P. S.: Inak, všimli ste si, že naši súčasní politici sa už ani len nesnažia imitovať, tak ako to kedysi robil Mečiar, že niečo vybudovali? Nemajú potrebu sa tváriť, že za nimi zostal „kus dobrej roboty".