Líder KDH sa vyviňoval tým, že vraj mal na mysli ideológiu a registrované partnerstvá. Hoci tento „uhladený slušňák“ vyjadril ľútosť, presne vedel, prečo to povedal. A keby to náhodu z jeho strany aj nebol kalkul, ale autentický produkt jeho podvedomia, ktorý vytryskol z útrob mysle na povrch, splnilo to svoj účel.
Homofóbia je na Slovensku hlboko zakorenená a dajú sa na nej vyryžovať cenné politické body. A v situácii, keď KDH nemá isté, či sa jej podarí vrátiť do parlamentu, je každý hlas dobrý, všakáno.
To, že sa následne ospravedlnil, je obyčajný alibizmus. Tí, ktorých chcel svojím vyjadrením osloviť, si veľmi dobre zapamätajú len to A. V hlavách im zostane zafixované, že LGBTI+ komunitu nazval pliagou („Dobre im povedal, nebojí sa povedať pravdu!“). Na B sa zabudne…
KDH sa dlhé roky snažilo zbaviť ľudáckej nálepky. Aj sa mu to darilo. Najmä keď bolo súčasťou vlád. Teraz, keď samotný predseda vypustil z úst takúto nehoráznosť, zrazu pred očami prekvapeného publika nechtiac odkryl pravú tvár hnutia, dôkladne skrývanú pod hrubou vrstvou „demokratického mejkapu“.
Je pochopiteľné, že sedem rokov mimo parlamentu je príliš dlhý čas a vyvoláva to značnú nervozitu u členov hnutia a následne tlak na predsedu. Lenže existujú určité červené čiary, ktoré nemožno prekročiť. Žiaľ, Majerský ich prekročil.
Možno priláka nejakých hnedých, no zároveň si znepriatelí všetkých slobodomyseľných ľudí.
V minulých voľbách sa niektorí liberálnejšie zmýšľajúci voliči rozhodovali, či by „takticky“ nemali voliť KDH, aby sa dostalo do parlamentu (a napokon ho aj volili, hoci to nepomohlo). Po Majerského slovách je zrejmé, že tentoraz ho zachraňovať nebudú.