To najhoršie, čo by mohli európske vlády podniknúť, by boli preteky v stimuloch, protekcionizme, pomoci… Ak sa zatiaľ Ficova vláda v rámci improvizácie drží nutného minima, pri zemi, treba to privítať. Odbremenenie zamestnávateľov, podpora živnostníkov, zníženie daňového zaťaženia pre väčšinu pracujúcich ľudí – to všetko vyzerá užitočne. A náklady sú – zatiaľ – pomerne nízke.
Priebeh globálnej ekonomickej krízy zásahy národných vlád ovplyvnia, ako povedal český prezident Klaus, „miniatúrne“. Čím menej peňazí bude vláda vrhať proti vetru, tým menej na kríze prerobí.
Horšie je, že ani tá „miniatúra“, ktorú si Fico nachystal na prekonanie krízy, nie je krytá reálnym rozpočtom. Počiatek všetko vybavil jedným malým trikom. Dal dokopy 330 miliónov eur – a zabudol povedať odkiaľ. Riešiť to bude až dodatočne. Niečo (vraj) ušetria ministerstvá, niečo sa vezme samosprávam a zvyšok sa vyrieši ďalším nafukovaním rozpočtového deficitu. Čiže dlhu. Ak po troch mesiacoch všetko zrátame – prvé skresanie očakávaného hospodárskeho rastu (330 miliónov eur), druhé skresanie vo februári (330 miliónov eur) plus protikrízový balík (ďalších 330 miliónov eur) – pondelková „miniatúra“ sa rýchlo začne meniť na ťažkú sekeru. A to je len medzisúčet… Pričom stále platí, že vláda od prepuknutia krízy neušetrila vo výdavkoch ani cent. O šetrení a prehodnotení rozpočtu 2009 sa len rozpráva.
Mimochodom, jednou z hlavných príčin krízy bola nepoctivosť. Ľudia (firmy, banky, vlády) míňali aj tie peniaze, ktoré nemali. Ficova vláda teraz v boji proti kríze robí to isté. Síce v malom rozsahu, ale nebezpečne dlho…