A tak sa za pochodu pripravovali nové vzdelávacie programy a až teraz, teda hodnú chvíľu po zvonení, ministerstvo vydalo pokyn vytvoriť nové učebnice. Nie do roka a do dňa, ale – do mesiaca! Tak, ako sa kedysi rozkazovalo vetru a dažďu, teraz sa prikazuje autorom i vydavateľom, nech za pár týždňov stihnú to, čo inokedy trvá celé roky. Bolo by to na smiech, keby dôsledky takejto nekoncepčnosti neboli také smutné.
Ponúka sa otázka, prečo vlastne ministerstvo nevyhlásilo tender na tlač nových kníh skôr. Možno bol minister školstva zaneprázdnený riešením názvoslovia v dvojjazyčných učebniciach. Pritom v tomto spore Mikolaj postupuje pomaly a dôsledne. Jeho SNS bola rozhorčená zo spoločného hlasovania Smeru a SMK začiatkom februára, vďaka ktorému sa podarilo prelomiť prezidentské veto. Slota (ale aj Mikolaj) vyhlásil, že išlo o (politický) obchod medzi oboma stranami, problémom sa má zaoberať Ústavný súd. A tak vraj nie je isté, či nové dvojjazyčné učebnice vôbec budú v septembri a či sa podľa schváleného zákona budú dať vyrobiť.
Popritom ministrovi akosi unikol oveľa širší problém, že totiž celkovo chýbajú nové učebnice pre prvákov, druhákov, piatakov a šiestakov, teda pre ročníky, ktorých sa už reforma týka v praxi. Dosiaľ sú nútení plátať vyučovanie starými učebnými textami. A menšinové školy dokonca nemajú ani tie, keďže im minister zakázal používať knihy tlačené v Budapešti. A tak sa ich situácia dotkne dvojnásobne.
Zdá sa, že minister a jeho vedúci tím si nedostatok odbornej pripravenosti vynahrádzajú politickou snaživosťou. Je to príklad priam učebnicový, ktorého dôsledky si odskáču celé generácie žiakov. Slovenských, maďarských, a najmä nevinných.