Migračná „kríza” dnes vo verejnosti dominuje. Až má človek pocit, akoby sme cestovali v čase – do roku 2015. Vtedy to vyústilo do intenzívneho nárastu krajnej pravice a extrémizmu po celej Európe.
Isteže, skutočnosť, že počet prechádzajúcich migrantov sa zvýšil, sa nedá zamiesť pod koberec. Treba ju riešiť, no vecne a s chladnou hlavou. Bičovanie xenofóbnych emócií a strašenie ľudí sa však už zdá byť politickým evergreenom.
V širších súvislostiach je totiž migrácia veľmi vďačná téma. Vyvoláva strach z cudzieho, osviežuje pamäť na skutočnú krízu, obsahuje prvok ľudskej tragédie. Nepomáha tomu ani to, že riešenia sú komplikované a verejnosťou rezonujú najmä jednoduché, no ťažko realizovateľné náplaste.
Keď na tento populistický lep stále skáčeme, politikom sa nemožno ani príliš čudovať, že tieto divoké karty ťahajú z klobúka. V širších súvislostiach je totiž migrácia veľmi vďačná téma. Vyvoláva strach z cudzieho, osviežuje pamäť na skutočnú krízu, obsahuje prvok ľudskej tragédie – migrantov uväznených v nehumánnych podmienkach – či obavy z kriminality. Nepomáha tomu ani to, že riešenia sú komplikované a verejnosťou rezonujú najmä jednoduché, no nerealizovateľné náplaste. Takýto toxický kokteil tak z témy robí zlatú baňu, z ktorej politici vedia umne vytrieskať lacné politické body.
Už len preto sa nedá celkom úplne zmietnuť zo stola teória, že ide o Orbánovu službičku svojim staronovým a nádejným autokratickým spojencom. Prepustením stovák prevádzačov nám totiž zavarilo na tento „malér“. I keď túto verziu nemožno jednoznačne potvrdiť, minulosť nám ukázala, že spin diktátori sa takýchto odpudivých praktík neštítia. Ukážkovým prípadom je groteskný Lukašenko, ktorý zvážal migrantov na poľské hranice a postupne budoval napätie so svojím západným susedom.
Platí, že zvaľovanie viny na maďarský režim problém nerieši, s ním sa budeme musieť popasovať sami v spolupráci s našimi európskymi partnermi. No ukazuje nám, ako môže vyzerať „manipulácia” volieb zo zahraničia. A ako funguje.
Môžeme sa len nádejať, že z migrantov sa nestane hlavná téma volieb – dnešná Kolombova žena, po ktorej bažia všetky strany. Vraví sa, že kto ju odhalí a otvorí, vyhrá voľby. Ten, kto je prvý, je totiž autentický a má vplyv na jej rámcovanie. To zasa do veľkej miery predurčuje vývoj a výsledok spoločenskej diskusie. Ak je navyše téma kontroverzná a rozdeľuje spoločnosť, tak sa ňou ľahšie vykresľujú demarkačné línie a červené čiary. Potom populisti v mene hesla „rozdeľ a panuj” zhrabnú, osedlajú a zmobilizujú vlastnú polovicu – bublinu.
Slovensko je dosť rozjatrené aj bez migrantov. A iste, diskusia o riešení migrácie je legitímna téma. Nedopustime však, aby nám krvavé oči a ustráchané mysle zatienili širší kontext a systémové problémy Slovenska, ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, stav právneho štátu a rozvoj demokracie. To všetko nám horí násobne viac ako zopár tisíc ľudí, ktorí prechádzajú cez našu krajinu. Nezabúdajme na to a rozhodujme sa na základe programov a nie raketových dojmov z 15-minútových rozbušiek. Budujme mosty a nie ploty.