Zhruba v tom istom čase, keď zákonodarcovia v parlamente hrali hru na neprítomných, prišlo varovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pred bankrotom. Jej členovia upozorňujú, že je nevyhnutné začať s konsolidáciou verejných financií, ktoré sú v totálnom rozvrate.
Nuž, aj slepý musí vidieť, že sa nám tu nahromadili problémy, no politici akoby nevideli, že ich riešenie už neumožňuje žiadny odklad. Táto situácia pripomína knihu José Saramaga Mesto slepých. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v nej opisuje katastrofickú víziu sveta postihnutého náhlou epidémiou slepoty. Kataklizma sa napokon skončí, no medzitým si ľudia museli veľa vytrpieť a uvedomiť si, že boli vlastne slepí aj predtým, keď videli.
Či bude mať takúto dohru aj súčasný príbeh Slovenska a politikom sa napokon otvoria oči, zatiaľ nevieme. Z ich vyjadrení je zrejmé, že ani jeden z nich nemá chuť pristúpiť k razantným úsporám, po ktorých volá rozpočtová rada.
Väčšina tvrdí, že po voľbách chcú presadzovať konsolidáciu vo výške max. 0,5 percenta ročne, tak ako to stanovujú pravidlá EÚ, pretože razantnejšia konsolidácia by podľa nich poslala Slovensko do recesie.
Tomu, kto príde do vlády, niet veľmi čo závidieť, lebo vzhľadom na napätý rozpočet sa skôr či neskôr stane terčom hnevu ľudí.
Robert Fico už otvorene povedal: „Zabudnite na vyrovnaný rozpočet!“ Nuž keď sme sa ho nedočkali ani v dobrých časoch, je zrejmé, že teraz sa ho asi ťažko dočkáme. Celkom by postačilo, keby politici, ako napr. Andrej Danko, prestali vyhlasovať, že si máme ďalej požičiavať. Pretože potom naozaj skončíme zle.