Dva týždne pred voľbami sa to nedá nazvať inak ako podraz. Aspoň na prvý pohľad. Hoci Šimko na sociálnej sieti napísal, že nateraz urobí všetko pre to, aby sa KDH vrátilo do prvej ligy, jeho posolstvo vyznieva úplne naopak. Nič viac totiž nemôže vo finále volebnej kampane oslabiť politickú stranu ako vnútorné rozbroje. A to v situácii, keď sa KDH len tesne drží nad päťpercentnou hranicou potrebnou na zvolenie do NR SR.
Lenže práve dlhodobá oscilácia KDH okolo šiestich percent je asi tým dôvodom, ktorý Šimka viedol k šokujúcemu kroku. Kresťanskí konzervatívci si do roku 2016, keď sa tesne nedostali do parlamentu, dlhodobo udržiavali podporu okolo 8,5 % s ambíciou prekročiť 10 %. Zvolenie kontroverzného Alojza Hlinu na čelo hnutie do NR SR v r. 2020 nekatapultovalo. S Milanom Majerským to vyzerá len trochu lepšie.
V rozvrátenej situácii a totálnom prepadáku bývalých koaličných strán sa od mimoparlamentnej strany očakáva iné zúročenie „priaznivých“ podmienok. Viď PS alebo aj Dankovu SNS. Lenže KDH je nevýrazné, a to nielen počas letnej kampane, ale vyše roka od rozpadu koalície.
Voličov hnutiu v minulosti „ukradol“ Igor Matovič aj za pomoci kresťanských asistentov Hegera, Záborskej a Vašečku. Po totálnej diskreditácii šéfa OĽaNO by si každá umnejšia strana dokázala priviesť zatúlané ovečky späť do košiara. To sa Majerskému s dušou regionálneho politika nepodarilo. A nedávnym trápnym „prešľapom“ o LGBT+ ako pliage stratil aj status slušného človeka, ktorému sa tešil u oponentov.
„Neviditeľnosť“ KDH, hrozbu opätovného nezvolenia do Národnej rady vníma širšia paleta priaznivcov hnutia, nielen homo politicus Ivan Šimko. Jeho vyhlásenie teda môže znamenať aj vyjadrenie nádeje na zmenu. Len s večným snom starej gardy hnutia o KDH ako veľkej pravicovej strany mohol vyčkať do októbra.
Čítajte viac Šimko by chcel nahradiť Majerského. KDH: Nezmyselné načasovanie, prioritou voľby